
Tisíce článkov na internetových portáloch nás dennodenne presviedčajú o tom, že rodina je gýč. Že matka na materskej je „out", otec, ktorý sa rád venuje domácim prácam je trápny a deti, ktoré čítajú knihy, pripomínajú neandertálcov. Dnes sa nosí niečo celkom iné. Žena emancipovaná, krásna, plastická, rozhodná...Jednoducho taká, ktorá vie, čo chce. Materskú dovolenku si nemôže dovoliť, kvôli možnému ochabnutiu pŕs nekojí a nakupuje výhradne v luxusných butikoch. S kamarátkami trávi takmer všetok voľný čas a len s nechuťou sa zúčastňuje rodinnej dovolenky pri mori. Milencov má pre istotu hneď dvoch. Jeden nikdy nevie, kedy sa tomu druhému zunuje hrať piate koleso na voze. Takáto žena to vôbec nemá jednoduché. Na každom rohu na ňu číhajú rôzne nástrahy - zákerní susedia, kalórie, žiarlivý manžel či jeho príliš atraktívna sekretárka. Prebíja sa životom najlepšie ako vie. Netreba sa však nikdy vzdať a ísť za tým, čo naozaj chce. Tak radí internetový portál, ktorý denne navštívia tisícky žien, ale aj mužov. Len jednotlivec a jeho šťastie je dôležité. Len osobnosť môže prežiť v tomto strašnom svete.
A muži? Piť pivo z pohára? Hrať s kamarátmi karty? Grilovať deťom na dvore alebo nebodaj vybehnúť so synom a futbalovou loptou na ihrisko? OUT! Muž má byť predsa ukážkou štýlu, postavenia a hlavne mať dostatočné finančné ego. Aby žena vedela, či sa rozhodne správne. Najlepšie je, ak hrá golf, má dve autá, deti nie sú prekážkou, pokiaľ ich podporuje iba finančne a ex, ktorej nechal byt, rovnako nepredstavuje záťaž. Ženu musí rozmaznávať, no zároveň jej dať priestor na sebarealizáciu. Musí ju dokonale chápať a dokázať finančne zabezpečiť. Doma je len zriedka, má totiž veľa práce vo svojej kancelárii na dvanástom poschodí, kde rokuje za okrúhlym stolom dlho do noci...
Decká sú často doma samy. Dcéra trpí nepredstaviteľným pocitom menejcennosti, pretože je nízka a nie je anorektička. Na internete sa dočítala, že by konečne niečo mala začať „riešiť", lebo dopadne veľmi zle. So synom si rodina nevie rady. Chce študovať a vzdelávať sa. Obaja rodičia sú znepokojení a nevedia, či si rodinný psychológ bude s touto neurčitou diagnózou vedieť poradiť.
Po prečítaní niektorých článkov mám pocit, že na internetových stránkach sa vytvorili akýsi nadľudia. Ženy aj muži, ktorým by sme sa mali podobať. Po prečítaní niektorých riadkov ma chytá paranoja, či takýto ľudia vôbec spia, normálne sa stravujú alebo bývajú chorí. Podľa rád „odborníkov" by som sa radšej mala starať o seba a žiť si svoj úbohý život. Aj tak si ma nikto nevšíma. Nie som dostatočne zaujímavá a vlastne ani nechcem byť.
Najradšej totiž spím deväť hodín denne, chodím na dlhé prechádzky, čítam knihy, z výplaty šetrím na vianočné darčeky a navyše jedávam slaninu...len tak, kedy sa mi zachce...Ha!