Mal si chuť na presso. Bez mlieka. Ja kávu nepijem, asi som na ňu ešte nedospela. Ani tonik mi nechutí. Ale mali koláče. V cukrárni na rohu. Nepamätám si jej meno. Ty si povedal, že je to tá u Alžírca či Afganca. Aj to som zabudla. Robí tam strašne milý pán s cudzím prízvukom. Mám pocit, že je z Pobrežia Slonoviny. To som ti povedala včera, že by som sa tam chcela raz narodiť, a že o tom napíšem báseň. Tapety v cukrárni sú ružové. Ako cukrová vata. Ešte sladšie.
Dala som si koláč, ktorý sa volal Edo. Prišlo mi to vtipné. Že sa koláč volá ako človek. Pozerali sme na seba. Ty spoza šálky, ja spoza Eda. Veľa sme nerozprávali. Každý myslel na to svoje. V cukrárni u Turka či Araba boli aj iní vymrznutí. Jeden starší pán sa pokúšal sladkými vyznaniami omámiť svoju spolusediacu. Hádzal pohľady, úsmevy, komplimenty. Mala som strach, že začne hádzať vidličky. Spolu sme sa na tom smiali. Blondínku v „najlepších“ rokoch okukovali aj kolegovia od vedľajšieho stola. Napadlo mi, že idú zo závodu. Bola nedeľa. Asi nešli. Slečna či pani Y bola unesená a aj napriek tomu, že nemala najdrahší make-up od Diora, všetci z nej odpadávali.
My sme sa stále smiali. Vždy sa smejem keď jem a až neskôr mi zíde na um myšlienka, že môžem mať niečo na zuboch. Tebe by to asi nevadilo. Už sme spolu skoro rok a v takýchto veciach už máme jasno. Dvojica odišla. Ty si povedal, že pred návštevou bytu si ešte dajú romantickú prechádzku mestom. Predohra. Rozvinuli sme myšlienku toho čo môže a nemôže byť. Ja som sa vyslovila s nápadom, že ho určite doma čaká žena a vypráža mu rezne. Nič nie je isté. Rada si preto vymýšľam príbehy o ľuďoch, ktorých nepoznám. K pressu si dostal aj mlieko. Aj keď si ho nechcel. Pozornosť podniku. Na tvoj účet.
Dvaja zo závodu zostali. Dopil si a išiel si zaplatiť. Vlak hádam nebude meškať. Bola som unavená. Debata pri stole s výhľadom na mestskú dlažbu nabrala na intenzite. Dilema. Závodník číslo jeden vyrozprával závodníkovi číslo dva príhodu. O jednej kolegyni. Nestalo sa to jemu osobne, ale jeho kamarátovi. Ubezpečoval. Vraj ho kolegyňa poprosila, či by ju nezaviezol autom do Čiech, že mu zaplatí. Na určenom mieste sa však v aute len pomrvila. Vraj nemá peniaze a tak mu zaplatí sexom. Nechcel. Vraj sa jej na takú platbu môže akurát tak vys... že chce svoje peniaze. Druhý krúti hlavou. Mne sa však vidí, že mu nejako podozrivo myká kútikom úst. Asi by sa nebránil platbe v „hotovosti.“ V cukrárni sa cukor topí len v káve. Príbehy bývajú aj horké.
Už si zaplatil, musíme ísť. Som zvedavá ako to nakoniec dopadlo. Nedozviem sa to a tak si môžem vymyslieť zopár koncov. Pakistanec alebo Ind nám kričí na pozdrav. Kráčame na stanicu a utekáme pred mrazom. Ťaháš mi z rukáva posledné dotyky. Rozprávam ti príbeh, ktorý som práve počula. Smeješ sa. A na zuboch máš kúsok koláča.
