Ľudia si najskôr odložia kabáty. Dostanú také blbé štítky. Sú ťažké a nemám ich rada. Minule som si ho dala do topánky a potom som si nevedela spomenúť, kde je. Skoro som prišla o kabát a o dobrú povesť. Tentoraz som to radšej nechala na teba. Gentleman a otravný štítok.
Sedeli sme úplne hore. Ale mne sa tam páčilo. Lebo mi nikto nevidí na chrbát. Ja nemám rada ľudí za chrbtom. Bojím sa, že mi začnú kresliť prstom otázniky po chrbtici.
Divadlo bolo nádherné. Krátke, ale aspoň nebol čas na hlbšiu analýzu, ktorá by bola následkom nudy. Trochu feministické, no zároveň plné lásky. Mala som chuť šepkať si o ňom celý večer. Nadchla som sa. Ty ani veľmi nie. Si náročnejší divák. Ja sa teším z maličkostí. Napríklad z toho, že štítok si niesol ty.
Po skončení ľudia tlieskali. Dlho. Mňa už boleli moje malé ruky. Vydržia tak dve kolá. Nemám v nich silu. Ani na základnej som sa nevedela šplhať a ani stojku na rukách neurobím. Mám ich len na písanie a na to, aby som ťa nimi škrabkala. Keď sme vychádzali, ležal pri dverách hovoriaci kameň. Samozrejme, že ty si tomu neveril. Ale bol to presne ten kameň, čo mala Fantagiro. Vždy ho hádzala a on sa hneval. Tento držal dvere. Nepovedal nič, ani keď som po ňom poťukala opätkom. Kamenná tvár.
Po divadle sa chodí na víno. Išli sme. A ja som zase rozprávala po anglicky. Možno ťa to aj hnevá a otravuje. Snažím sa všetko prekladať. Aby som si zlepšila konverzáciu a raz sa vydala za anglického princa...Na tomto dôvode si sa veľmi nesmial. „Joke...“
Skoré rána nemám rada. Slnko je za siedmimi horami a ulice plné náhliacich sa ľudí. Aj my sa musíme ponáhľať, ideš do práce. Vo vysokých opätkoch, s ktorých ma ide šľak trafiť, utekám za tebou. Musíš ísť. Najradšej by som zostala stáť na námestí a čakala, kým zase pôjdeš okolo. Bolo by mi dlho, mojim modrým pančuchám začala byť zima. Musela som odísť aj ja.
V poslednej dobe som často na vlakových staniciach. Dnes sa mi tam vôbec nepáčilo. Na plazme dávali dokument o tom, ako ma môže prejsť vlak, ručičky na hodinách sa zarozprávali a moje modré pančuchy sa stali hlavnou témou skupinky postarších mužov. Sedím a tvárim sa, že počúvam mp3. Škoda, že mi nič nehrá. Čo je zlé na modrých pančuchách?
Vlak je konečne tu. Kroky. Kufre. Píšťalka. Ideme. Nepríjemnú vôňu prinesie do kupé mladík s nápojovým vozíkom. Kolínska, v ktorej sa ráno utopil má príšerný dosah.
Autobus mi ušiel pred nosom. Šofér, vzhľadom na to, že uznáva 1. apríl, sa rozhodol odísť o päť minút skôr. Nevadí. S modrými pančuchami čakám na zastávke.
Musím sa pousmiať nad tým, že som si neobliekla radšej tie zelené alebo oranžové, čo mám v skrini. Možno by vyšlo aj slnko...
Nabudúce
