Partnerská dôvera je jedna vec a občasná kontrola vec druhá. Vraj.
Neverte mu. V ničom. Že bol v práci? No len aby. Že bol natankovať alebo so psom? No to určite, zámienka. Ukáž exkrementy a účtenku z benzínky. Tvrdo na neho.
Začína ma chytať panika. „Redaktorka“ Simona ma presviedča o tom, že mám nasadnúť na vlak a bežať ťa skontrolovať. Bolia ma trochu nohy z kosenia, ale možno by som to zvládla.
Preverovať a preverovať. Mobil, účty, email-y, poštu...len či to budem stíhať. A dôležitý je nočný stolík. To ma nikdy nenapadlo. To je svätyňa muža. Poskladaná gumová anča, hŕba pornokaziet a bičíky. A ja som myslela, že na nočnom stolíku bývajú knihu a vo vnútri tiež. Chyba najhrubšieho zrna. Mám chuť ti zavolať. Nedvíhaš. Viem, povedal si, že idete na nejakú besedu. Ale čo keď nie. Možno si v bare a práve strkáš prsnatej blondínke za nohavičky päť eur. Možno desať.
Začína ma svrbieť päta. Muži majú ešte aj v knihách fotky bývalých a nahé akty. Máš veľa kníh. Zaberieme mi dosť času všetko skontrolovať.
Nerobte zo seba hlupaňu a snorte. Vždy niečo nájdete. Radí Simona. Neviem ani tvoje heslá ani nič. Som celkom stratená. Ako sa dozviem, či si nepíšeš s japonskou masérkou alebo bývalou. Mám ti veriť? Hm...Ach Simona poraď mi...
Súkromný detektív by bol tou najlepšou voľbou. Musím si nájsť v lete nejakú brigádu. Aby som si bola istá. Že ma naozaj miluješ a iba mňa. Až potom ti budem veriť, keď všetko presnorím a budeš čistý...
Neverte mužom. Vždy niečo skrývajú. Je to jednoducho v ich zložitej povahe. Snoreniu sa venujte tak dvadsať minút denne a výsledky sú zaručené. Môžete ho poslať do riti...
A miláčik, keď zajtra prídeš, tak sa musíme vážne porozprávať...
