Chodidlá ma bolia. Mám pocit fakíra, ktorý celý deň pobehoval po ostrých klinčekoch či žeravých uhlíkoch. Poskakovala som po kuchyni. Plnili sme malé postavičky. Lekvárom spájali jabĺčka, zvončeky, zlomené lietadlo a malú sliepku. Cik-cak, čokoládové vlásky pokreslili krehké pečivo.
Jeden plech do rúry, jeden von z rúry. Trochu som sa opálila, ale len trochu. Ani to nepoviem.
Vyrábam cesto. Žĺtka pretekajú pomedzi prsty, miešajú sa z múkou, cukrom a maslom. Múčim tablu a tvarujem. Malý žltý bochník by už potreboval len ústa a oči. Potom by možno zakričal.
Potroške sypeme na kvietky mak, vegetu a sezamové semiačka. Lepia sa všade. Mám zopár vo vlasoch. Cítim sa ako v rozprávke. Sezamové sponky padajú na podlahu.
Dal si nám zahrať pesničku. Smejeme sa ako malé školáčky a vyspevujeme po celej kuchyni. Odposluchom dávame vianočnú atmosféru na známosť aj otcovi.
Kocúr sa motá popod nohy. Na hlavu mu popadalo zopár zrniek maku. Mravčaním si pýta plnú misku mäsovej dobroty.
Vyzliekam mandle zo šupky. Malé biele telíčka sa trasú od zimy. Ako keď som bola malá, behala po dvore nahatá a čúrala ako chalani.
Čokoláda sa rozliala po celej kuchyni. Celé prsty sú čokoládové. Aj jazyk, pery, modré tepláky a ružové tričko. Odtláčam si do nej svoju identitu. A potom farebné lentilky. Najlepšie sú modré a zelené. Lebo ich je najmenej.
Červeň na perách dozrela a ty máš pomúčené vlasy. Bolia nás ruky aj nohy. Je čas odísť. Dopiť víno a zohriať sa pod dekou. Je čas na zázraky...
