Búrky života

Keď prechádzame niečím tažkým je to skutočne ako byť v búrke. Niekedy tá búrka môže trvať krátko, inokedy sa zdá, že nemá koniec. Možno nám chce zobrať akúkoľvek nádej, že znova uvidíme slnečné lúče. Všade len tmavé mraky, ktoré nám bránia vidieť ďalej, vysoko nad ne, kde je jasná obloha. Silné hromy, pre ktoré nepočujeme útechu znejúcu v našom srdci. A blesky, ktoré nás chcú oslepiť. Dokážu to však len na chvíľku, nemôžu nahradiť žiaru a teplo vychádzajúce zo slnka.
Bez ohľadu na to, ako dlho búrka trvá, z času na čas zazrieme maličké lúče predierajúce sa cez tú hrozivú tmu. Prenikajú k nám práve preto, aby sme nestratili vieru, že sa to skončí dobre a že slnko znova zažiari v najväčsej sile a kráse. Tými hrejivými lúčmi sú slová povzbudenia prichádzajúce cez rodinu, či priateľov. Sú to stránky kníh, kde čítame o ľuďoch, ktorí podobnými búrkami prešli. Môže to byť pohladenie od nášho dieťaťa, podpora od milovanej osoby, či obyčajný úsmev od neznámeho človeka. Cez toto všetko prichádza do nášho vnútra kúsok vzácneho svetla. Ten kúsok je dôkazom, že ho bude čoraz viac a nakoniec porazí každú tmu.
V búrke sa môžeme báť, alebo ju prečkať v pokoji. Môžeme začať negatívne hovoriť, sťažovať sa alebo očakávať šťastný koniec. Náš postoj veľa ovplyvní. Možno nedokážeme vládnuť nad práve prebiehajúcou búrkou, nad okolnosťami a náročnými situáciami... Ale vieme mať kontrolu nad svojimi myšlienkami, postojmi, či slovami. Vieme sa tešiť z tých maličkých lúčov, vieme byť za ne vďační. Nemávneme nad nimi rukou ako nad niečím bezcenným. Máme silu postaviť sa smelo tvárou tvár oproti búrke a vidieť jej koniec. Nech len hromy dunia a blesky ožiarujú celú tmavú oblohu...Nad jasnou žiarou slnka nezvíťazia a ono tam stále svieti, aj keď ho nie je vidieť. A okrem toho počas búrky padá dážď, ktorý zavlaží suché miesta, donesie vodu na vyprahnutú zem. Náš život sa niekedy potrebuje dostať aj do búrky, aby sme si uvedomili, že naše srdce nejak stvrdlo a potrebuje vodu, aby bolo opäť mäkké. Môže sa stať, že silný prúd dažda vyplaví z nášho vnútra na povrch zbytočnosti, zlé postoje, hnev, pýchu, nevďačnosť...
V búrke sa totiž ukáže, čo všetko potrebujeme ešte zmeniť a aký je náš charakter. Každou búrkou vieme byť trpezlivejší, vďačnejší, silnejší, odvážnejší a odhodlaní ostať pevne stáť. Dokonca sa môžeme počas búrky tešiť, pretože s istotou vieme, že sa slnko znova objaví. 
Keď sú nad našimi životmi obrovské mračná môžeme myslieť len na seba...kde sa skryť, čo robiť, ako z tohto utiecť? Alebo sa poobzeráme okolo, či niekto nepotrebuje väčšiu pomoc a povzbudenie než my. Vtedy, keď sa zaujímame o iných a nesústredíme sa len na svoje problémy, veľmi rýchlo sa vyrieši aj naša situácia. Nie sme tí, ktorí sa skryjú a vzdajú, nečakáme pasívne, či príde nejaký priaznivý vietor, ale my vezmeme vietor "do plachiet" a rozfúkneme čierne oblaky nielen nad našim životom, ale aj nad ostatnými. Vietor je aktívny, nestojí na mieste, stále je v pohybe. Nevidieť ho, tak ako mnohokrát nevidieť ani to, čo urobíme pre iných. Ale je ho cítiť, môžeme ho vnímať. Je ako útecha v srdci človeka, ktorému povieme povzbudivé slová v pravý čas. Zrazu je búrka preč a opäť nad niekým vyjde slnko, možno práve vďaka nám. A čo je úžasné aj naša búrka skončí. A my sme ju neprečkali s trasením, utiahnutí niekde v kúte, ale sme zobrali niekoho za ruku a pomohli mu statočne vydržať a postaviť sa tým búrkovým mračnám. 
Je tu ešte Niekto, kto nám túži podať ruku počas búrok. Niekto, kto je jasnejším a omnoho krajším Svetlom ako naše slnko. Boh je tým pravým svetlom a preto nemusíme nikdy chodiť v tme. Nezáleží aká hrozivá je búrka a ako dlho trvá. Jeho láska, dobrota a pravda sú ako lúče, ktoré žiaria do našich sŕdc. Ukazujú nám cestu, smer a východisko. Boh nás vždy bezpečne prevedie a nikdy neopustí, nech už prechádzame čímkoľvek.
Vezme nás za ruku ako Otec svoje deti, v Jeho bezpečí krok za krokom pôjdeme v ústrety slnku, preč z každej búrky. A túži, aby sme podali ruku ďalším a nenechali ich v búrke samých. Ak my nemáme riešenie, Boh určite áno, pretože s Ním je všetko možné.
Zakončím nádherným veršom z Biblie, ktorý úplne vystihuje ako víťaziť nad našimi ťažkosťami a zároveň pomáhať k víťazstvu ostatným. Píše sa v ňom, že Boh je Otcom mnohého milosrdenstva a Bohom každého potešenia. On sám nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať iných, keď prechádzajú ťažkými okolnosťami. Len s Jeho milosrdenstvom a Jeho útechou máme obrovskú silu prekonať nielen vlastné búrky života, ale dokážeme zachrániť z ťažkých okolností aj ľudí okolo nás.