Mám 36 rokov, som manželka úžasného manžela a mamina troch krásnych chlapčekov. Veľmi rada píšem básne, skladám texty. Je to pre mňa najlepší spôsob ako vyjadriť svoje emócie. Robím si zápisky skoro o všetkom čo ma zaujme, čo zažívam. Život je Dar od Boha. Je krásny, aj keď nie vždy ľahký. Prináša rôzne situácie, z ktorých sa môžeme poučiť, meniť, posúvať vpred :) Mojím cieľom je hlavne povzbudiť a motivovať. Dobré slová v správny čas majú obrovský význam, či už sú povedané, alebo napísané. Zo slov sa vieme nasýtiť, sú vzácnym pokrmom pre naše vnútro...Tak ako je dôležitý a nenahraditeľný chlieb pre naše telo. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Vyzerá to nevinne, ale je to obrovská pasca. Už viackrát som ľuďom o tomto hovorila pravdivo a zároveň citlivo, keď sa mi zdôverili. Keďže som už mala na túto tému veľa rozhovorov, rozhodla som sa napísať článok.
Oslavovali sme 13 výročie. Tieto slová som písala s pokorou a modlitbou za všetky manželstvá, ktoré prechádzajú boľavým obdobím. Veľmi si prajem, aby Vás to povzbudilo, pomohlo a dalo silu nikdy to nevzdať.
Chcela by som sa s Vami podeliť o to, čo pre mňa znamenajú Vianoce. Zároveň všetkým zo srdca prajem, aby ste tieto dni prežili so svojimi milovanými, v zdraví, láske, pokoji, radosti a vďačnosti.
V tie náročnejšie dni zápasím s myšlienkami, či pocitmi zlyhania, ktoré vedia riadne potrápiť dušu a vôbec na seba nepozerám ako na dobrú mamu.
Túto básničku som napísala pre seba asi pred 4 rokmi a našla v starých zápiskoch. Nech Vás povzbudí, aby sme nesúperili, neporovnávali sa a nesúdili, lebo nikdy nevidíme do vnútra človeka. Vzácne ženy, aj muži. Každý je originál.
Verím, že každému z Vás to niečo dá, prosím prečítajte si až do konca. Mala som v priebehu minulého týždňa dva silné rozhovory. Jeden s mladou ženou, ktorá v Boha zatiaľ neverí, ale hľadá zmysel života.
Už som VODIČ. Okrem obrovskej radosti, ktorú mám som si znova uvedomila veľmi doležitú vec. Urobila som maximum, myslela som si, že som pripravená a predsa nastala chvíľa, kedy som sa nemohla spoľahnúť LEN na svoje schopnosti.
Aj Vy ste určite mnohokrát rozmýšľali, prečo je v ľudských srdciach tak veľká zloba, túžba po ubližovaní a vraždení.
Pre všetkých, ktorí by to chceli vzdať so svojimi blízkymi. Prosím bojujte za nich. Slová piesne sú dole nižšie a ak máte čas prečítajte si všetko, pretože som pred štyrmi týždňami zažila boj o mamkin život.
Práve počas týchto dní sa zastavme a popremýšľajme akým spôsobom vyslovujeme meno Ježiš. Meno, ktoré je vzácnejšie nad akékoľvek iné. Kto je Ten, ktorého narodenie si každý rok pripomíname?
O tom, čo je v hĺbke môjho srdca a čo chcem učiť každého z našich troch krásnych synov ako budú rásť a dospievať. Pristupuj ku každému dievčaťu s úctou a na prvom mieste sa na ňu pozri ako na človeka...
Počas týchto upršaných dní a búrke, ktorá bola v noci som myslela na moje zápisky ešte z roku 2013. Tak som sa k nim vrátila a našla presne to, čo som hľadala...A inšpirovalo ma to k tomuto článku.
Zomrel kamarát, celý život pred sebou, zlyhalo mu srdce. Len pred 2 dňami som sa dozvedela od jeho mamky, prečo zlyhalo...nevydržalo nápor alkoholu, liekov a drog pomiešaných v ten osudný večer.
Deň ako každý iný, všetko sa vyvíjalo výborne. Čo som mala naplánované som postíhala. Vracala som sa s najmenším synčekom z prechádzky, cestou sme vyzdvihli v škôlke staršieho. A šup šup domov, naplniť prázdne brušká.
Každý človek túži byť šťastný a tou najlepšou správou je, že šťastie je dosiahnuteľné. Nie je len pre pár vyvolených ľudí, náhodných šťastlivcov, či deťúrence šťasteny, ktoré ho už dostali do vienka. Je tu pre všetkých a nikto nie je tak veľký smoliar, aby ho obchádzalo celý život.
Úprimné ďakujem smerované k nám poteší srdce. A to isté platí, keď vieme poďakovať aj my. Je to slovo tak krásne a čoraz vzácnejšie. Nikdy by sa nemalo vytratiť z našich pier, či už ide o malé alebo veľké veci.
Pri televízore nikdy nezažijeme to, čo skutočne obohatí náš život. Vymyslení ľudia, vymyslené príbehy, ktoré nám len kradnú drahocenný čas. Sú však reálni ľudia a nemyslím tých v rôznych reality šou, ale v našich rodinách, školách, či práci, ľudia, ktorých možno ani osobne nepoznáme. Práve oni môžu pozitívne ovplyvniť naše životy.
Včera som si spomenula na jeden deň, teda presnejšie dva dni cez leto roku 2012. Dva odlišné dni, ktoré zažívame všetci. Prvý deň, taký bežný, bezproblémový. A predsa je zvláštne, že človek má sklony byť ušomraným a bez nálady, aj keď na to vôbec nemá dôvod. A zrazu príde ďalší deň a prinúti nás zastaviť, prehodnotiť vlastné postoje a uvidieť veci v inom svetle. Ten druhý deň sa totiž nazýva zlým, či skôr horším.
Kým som nemala prvého drobca bola som presvedčená, že som úplný kľuďas. Teda aj v manželstve som párkrát zažila občasné návaly hnevu. Ale ešte väčšie prekvapenie nastalo, keď sa môjmu krásnemu bábätku podarilo nechtiac rozkývať moje pohodové nervy.
Pred pár dňami som čítala článok, ostali mi po ňom slzy. Krásna, mladá žena, život pred ňou a zrazu zlá diagnóza - nádor na mozgu, žiadna nádej na vyliečenie. Z jej rozhodnutia mrazí.
