Každý deň tak často počujem z úst ľudí vyslovovať meno Ježiš. V obchode, autobuse, či dokonca v škôlke od malých detičiek. Nie je to však srdečné vyslovenie Jeho mena pri modlitbe, či ďakovaní. Ide len o čudný výkrik, keď predavačke niečo spadne, alebo výčitka, ktorú zamračená pani spolu s menom Ježíííš smeruje k vodičovi, pretože zabudol zastať na zastávke. A aj v škôlke, keď pri prezliekaní dievčatko zakričí Jééééžiš, lebo si zabudlo doma nejakú hračku.
Áno aj ja som takto vykrikovala vždy, keď sa mi niečo nepodarilo, alebo od údivu, či zdesenia. Bol to hlúpy zlozvyk. A nielen to, používala som každý deň aj niekoľkokrát nadávku, ktorá je všetkým tak dobre známa. Brala som sväté Božie meno nadarmo. Až kým som nespoznala, aký je Boh vzácny a aké je meno Ježiš vzácne. Keď sa Ježiš stal mojím Pánom a Spasiteľom vedela som, že už nikdy viac nechcem hovoriť Jeho meno takýmto spôsobom. Vedela som, ako to zarmucuje Božie srdce a od toho dňa som si chcela nadovšetko vážiť nielen meno Ježiš, ale Osobu, ktorá za tým menom stojí. V origináli, hebrejskom jazyku meno Ješua znamená "Boh je spása". Aké úžasné!
Zamysleli ste sa niekedy? Ako je možné, že meno Toho, ktorý Jediný nás môže zachrániť a odpustiť naše hriechy je takto zosmiešňované a pošliapavané. Prečo sa nevykrikuje Budhaaaaa, Mohameeeeeeeed, Krišnaaaa..Alebo prečo si nevykrikujeme vlastné meno len tak do povetria? A to sa netýka neveriacich ľudí, ale aj tých, ktorí hovoria, že veria v Boha...Pýtala som sa jednej pani pri rozhovore, ako môže len tak hocikedy vyslovovať meno Ježiš, ak je veriaca? Nevedela odpovedať, možno si to dovtedy nikdy neuvedomila. Pred pár dňami som však počula niečo, čo ma zabolelo ešte viac. Veta plná slov a medzi nimi Kristova noha, ruka, oko? Neverila som vlastným ušiam.
Mojou modlitbou je...
Aby ľudia spoznali, aké nádherné a dôležité je Božie meno. Aby meno Ježiš nebolo používané ako bezduchý výkrik, ale ako výkrik srdca v modlitbe a ďakovaní.
Aby Jeho nohy a ruky neboli spomínané vo vete ako nejaká výsmešná vsuvka. Pretože boli prebodnuté a krvácali kvôli nám.
Aby sme Ježišove oči, ktoré sú plné lásky a súcitu vnímali s obrovskou úctou a vďakou. Už vtedy na kríži boli plné sĺz, keď zavolal: "Odpusť im Otče, lebo nevedia, čo činia." Ani ja som nevedela, mnohí nevedia.
Preto píšem týchto pár slov. O to viac, že prichádzajú Vianoce. Je to čas, kedy si po celom svete pripomíname narodenie milovaného Božieho Syna. Prosím Vás z celého srdca, aby ste sa vždy zastavili a nedovolili svojmu srdcu ani ústam vyslovovať toto jedinečné meno len tak. Je to meno nad všetky mená, meno nášho jediného Záchrancu a Spasiteľa.
Ak od dnešného dňa toto meno predsa vyslovíte, skúste povedať: "Drahý Ježiš, už nechcem vyslovovať Tvoje meno len tak, ďakujem Ti za všetko, čo si pre mňa urobil. Vážim si to a nie je mi Tvoja obeť ľahostajná, stálo Ťa to všetko, aby si ma zachránil a daroval mi večný život. Verím tomu a veľmi Ťa prosím, odpusť mi." Takto nikdy nezarmútite Božie srdce, práve naopak. Veľmi Ho potešíte, tým som si úplne istá.
