Na prechádzkach popri Hrone skoro pravidelne stretávam dva staručké manželské páry. Je radosť ich pozorovať, vždy vo mne zanechajú ten krásny hrejivý pocit lásky, dobroty a obetavosti. Aj vďaka nim ešte stále verím, že pravé hodnoty budú zachované aj pre ďalšie generácie. Raz som čítala odpoveď staručkých manželov na recept dlhého a krásneho manželstva. Ako znela? "Žili sme v dobe, keď sa pokazené veci nevyhadzovali, ale opravovali." Aké vzácne musí byť, prežiť bok po boku, ruka v ruke a srdce pri srdci celý život.
Tieto dva manželské páry sú dôkazom, že slová "v dobrom aj zlom, v zdraví a chorobe" nie sú prázdnou prísahou, ale ich skutočným rozhodnutím, za ktorým ešte stále pevne stoja. Prvý pár manželov sa prechádza držiac sa za ruky. Keď som minule pomaličky za nimi kráčala s kočíkom, mala som silný zážitok. Ich milé slová smerované od jedného k druhému boli ako harmonická hudba úcty a lásky. Toľko rokov spoločného života, počas ktorého si určite preskákali rôznymi situáciami...
A predsa sa to silné puto a vzájomná neha z nich nevytratili, práve naopak. Vždy, keď ich stretnem vyzerajú veľmi šťastne a uspokojene, s úprimným úsmevom na tvári. Keď počúvam svoj tón hlasu, akým niekedy s manželom rozprávam, ani zďaleka to nepripomína ten krásny súzvuk. Vtedy si spomeniem na ten staručký pár a tak veľmi si prajem tie nepríjemné tóny z našej komunikácie odstrániť. Pred nejakým časom som sa im zdvorilo prihovorila so slovami: "Prepáčte. Chcem Vám len povedať, aké je to krásne, že po toľkých rokoch spoločného života sa stále držíte za ruky. My sme s manželom spolu 6 rokov a veľmi si želám, aby sme vydržali jeden pri druhom, tak ako aj vy, celý život." Obaja sa usmiali a poďakovali. Pani povedala, že manžela musí držať, lebo kvôli zákalu už nevidí. A hneď na to dodala, že by ho držala pevne aj keby videl. Bola som dojatá, ešte chvíľku som s nimi kráčala a pokračovali v príjemnom rozhovore. Ten krátky čas s nimi mi tak veľa dal...
Druhý manželský pár sa za ruky nedrží. Nemôžu, starší pán tlačí svoju milovanú manželku na vozíku. Chodí ju každý deň pozerať do domova dôchodcov, pretože potrebuje odbornú starostlivosť. Vždy, keď je dobré počasie berie ju von. Tá starká je úplne zohnutá, snaží sa hlavu držať hore, aby ešte videla krásu okolo seba. A ja zas vidím krásu a dobro, keď ich stretnem. Jeden deň som popri nich prešla, pán sedel na lavičke, držal manželkinu hlavu vo svojich dlaniach. Hladkal jej vlasy, dával pusu na čelo a modlil sa za ňu. Zhlboka som sa nadýchla a išla so synčekmi ďalej, so slzami v očiach. V srdci som aj ja prosila Boha, aby im doprial ešte veľa takýchto krásnych momentov. Ani len netušili koľko dobrého mi v tú chvíľu umožnili vidieť.
Takíto ľudia sú hodní, aby sme pozorovali ich životy viac ako životy "hviezd" v TV.
Pravé hviezdy žijú a chodia medzi nami, ľudia, ktorí si vážia skutočné hodnoty. Pre mňa sú hviezdami títo vzácni manželia. Prosím Boha, aby som mohla takto v láske prežiť každý deň s mojím manželom, v dobrom aj zlom. Túžim, aby sme spolu zostarli a tešili sa z detičiek a vnúčeniec. Veľmi si prajem zanechať našim deťom dobré dedičstvo v podobe láskyplnej rodiny a trvajúceho manželstva.
Vypnime televízor, telenovely, farmy, rôzne reality šou od výmyslu sveta. Hádky, intrigy, nevera, prázdne vzťahy, lacný humor...
Vyjdime von, pozorne sa pozerajme a určite ich v našom okolí uvidíme. Ľudí, z ktorých si môžeme vziať ten najlepší príklad. Stále sú medzi nami a verím, že aj stále budú. Keď od tých televízorov vstaneme a očami aj srdcom začneme pozerať okolo seba, uvidíme mnoho krásnych a skutočných vecí, ľudí, situácií. A zrazu zistíme, že nemusíme len pozerať, môžeme sa k nim pridať. K tým, ktorí to dobré a hodnotné rozdávajú okolo seba. A niekedy si to ani neuvedomujú, aké šťastie je ich stretnúť aspoň na pár minút a akí sme vďační Bohu za nich. Ako veľa nám dajú už len tým, že sú.
