Posledné mesiace si skutočne uvedomujem, aká som vďačná za každučký deň a koľko veľa dôvodov k tomu mám. Rozhodla som sa pozerať vždy na to dobré, čo mi deň ponúka a vtedy nejak neostane čas na tie malé, či väčšie negatíva. Každý deň je stvorený pre nás, slnko vychádza pre nás aj dážd, či sneh padajú pre nás. Vtáky spievajú, kvety kvitnú a stromy rastú pre našu radosť. Vždy je možnosť, aby sme sa radovali a boli šťastní. Záleží len na nás. Ráno môžeme začínať s ďakovaním a večer znova zaspávať so slovkom ďakujem. Každý máme zoznam vzácnych ľudí, vecí, situácií za ktoré vieme zo srdca poďakovať. Stačí len porozmýšľať a možno si to aj napísať. Zrazu človek zistí, že je toho tak veľa, že ani papier nestačí. Vďačné srdce z nás robí lepších ľudí, ľudí so záujmom o druhých, ľudí, ktorí ľahšie prekonajú aj úskalia života.
Ja mám skutočne za čo ďakovať.
ĎAKUJEM...
Že až do tohto dňa sa každé ráno budím živá a zdravá.
Že je veľa krásnych chvíľ v mojich spomienkach z detstva a čokoľvek zlé som zažila, dnes viem, že to malo svoj význam.
Že aj keď som počas dospievania smerovala po zlej ceste, nič vážne sa mi nestalo a dostala som druhú šancu začať odznova.
Za moju mamku že napriek hnusnej závislosti a úrazoch pod vplyvom alkoholu stále žije. Za každú chvíľu s ňou, keď sa môžeme len tak rozprávať. Keď sa príde potešiť s vnúčatkami. Za každý jej úprimný smiech, ktorého je tak málo. Za každý okamih kedy ju vidím šťastnú.
Za ocka, za starostlivosť, lásku a príklad, ktorý mi dal. Ako prekonať aj ťažké veci, otriasť sa a veriť, že bude dobré. Za všetku trpezlivosť, slová a rady do života.
Za brata, pretože lepšieho som si ani nemohla priať. Za to, že nešiel po mojich chodníkoch a úžasne všetko zvláda. Za jeho názory a pohľad na vec, aj keď sú niekedy rozdielne.
Za môjho malého nevlastného bračeka, ktorého život je zázrakom. Za rodinu v ktorej vyrastá, za lásku a opateru, ktorú mu dávajú a ktorú mu mamka dať nevládala. Že sa s ním môžem stretávať a vidieť ho rásť.
Za moju starkú, lebo je pokladom pre mňa aj celú rodinu. Za príbehy z nie ľahkého života a vojny, kedy si človek uvedomí, čo je skutočne dôležité. Za lásku a ochotu vždy pomôcť. Nie sú slová na to, koľko vďaky jej patrí.
Za moju rodinu, za to, že ma majú radi, za dobré vzťahy. Za to, že môžem povedat, že aj keď si rodinu nevyberáme, ale dostávame, ja som dostala tú naj.
Za manželovu rodinu, za jeho rodičov, ktorí ho tak dobre vychovali. Za jeho mamku, ktorá ho od mala viedla k Bohu a správnym hodnotám.
Za moju druhú rodinu, ktorú som našla v cirkvi. Za ich priateľstvo, modlitby, podporu, srdečnosť, úprimný záujem. Za to, že medzi nimi som našla Boha. Za osobku, ktorá mi ukázala, že Boh je skutočný, miluje ma a vie mi odpustiť, za jej príklad, vieru, dobré srdce. Za to, že je mojou druhou mamkou.
Z celého srdca ďakujem za môjho manžela, za to, že si vybral práve mňa. Za to aký je a koľko veľa mi dáva každý deň. Za jeho podporu, lásku, vernosť, za to ako sa o mňa a našich drobcov stará. Za to, že ma dopĺňa, ľúbi ma aj s mojimi chybami a robí ma šťastnou. Za to, že môj život po jeho boku dostal iný zmysel.
Ďakujem za našich krásnych zdravých synčekov, ktorí sú dokonalým darom. Za ich úprimný detský smiech, objatia, ale aj šibalstvá. Za ich pokroky, šikovnosť. Za to, že svojou prítomnosťou priniesli do môjho života obrovskú radosť.
Ďakujem za to, že máme kde bývať, za miesto kde môžem vytvárať teplo domova, že žijeme v krajine, kde nezúri vojna.
Ďakujem, že aj keď nie vždy mám, čo by som chcela, nič mi nechýba.
Za to, že som sa naučila aj uskromniť a vážiť si, čo mám.
Ďakujem za život, ktorý dnes žijem, za tak veľkú zmenu, keď sa obzriem späť.
Ďakujem Tebe môj Bože za všetko, čo si mi dal. Mám viac ako tisíc dôvodov Ti ďakovať a nikdy neprestanem...
