Mám zvláštnu schopnosť pri každom druhom umývaní riadu niečo rozbiť. Mama potom nadáva, že nemáme žiadny poriadny pohár a tie, čo chce vymlátiť už desať rokov, lebo sa zle umývajú, stoja v kredenci. Stalo sa mi to aj nedávno - zelená miska zletela z utierky, asi desaťkrát sa odrazila od parkiet a ostala ležať. Celá. Črepy vám už šťastie neprinesú - Ikea sa o to postarala. A vlastne už ani to šťastie nie je to, čo bývavalo. Ako všetko v tomto podivuhodnom sterilnom živote.
Bábätká kŕmime najlepšie hneď od narodenia úžasnými Sunarmi obohatenými o železo, probiotiká, prebiotiká a iné super veci. V šiestich rokoch treba zvýšiť dávku. Hlavne, že si nepichajú marihuanu. A že je všetko bio a zdravotne nezávadné. Doktorom sa radšej nesťažujte, predpíšu vám tabletky proti tabletkám podporujúcim tabletky, čo beriete.
Keď som mala štyri, pichla som si do oka paličkou, ktorou som bila sliepky, keď sa babka nepozerala. Infekcia, šedý zákal, vtáčia chrípka?! „Vidziš?" Babkina lekárska prehliadka začala a skončila týmto slovom. Potom mávla rukou, vrátila mi paličku a poslala ma naspäť na dvor. Okej, občas len prežívam - ale žijem.
Nie je všetko len o fyzične. Tak to učia v kostole. Skoro som odpadla, keď mi Alenka povedala, že našla reálnu kresťanskú stránku, čo rieši kauzu kresťania verzus kúpaliská a nakoľko je vhodné, aby sa táto spojitosť vôbec vyskytovala. „Možno ide o kresťanov s kožnými problémami," snažila som sa presvedčiť, ale keď som sa dočítala, že by ste nemali nikoho objímať a dotýkať sa ho dlhšie ako desať sekúnd, lebo v ňom náhodou vzbudíte hriešnu túžbu, došli mi slová. Chuderka moja profka klavíra, s akou túžbou musela bojovať, keď som ju po skúškach objala od radosti, že mi predsa len dali tú dvojku!
„Menej googli, Kata," hovorila som si po predošlých skúsenostiach, ale ja sa nikdy nepočúvnem, a tak ešte viem o putovnom sarkofágu Dona Bosca z Ukrajiny, ktorý sa, pozor pozor, zdrží vo vašom meste iba deň, a kolujúcej zázračnej medaile Panny Márie, ktorá môže prísť aj do vašej rodiny. Ale iba na týždeň. Chcela som sa opýtať, či nemá podobné schopnosti ako Jackova zázračná fazuľka, ale asi by to na nedeľnej omši bolo nemiestne. Zlaté teľa, vitaj naspäť!
„Martinka z Turca zarobí za večer viac, ako Emília Vašáryová v národnom divadle." A to už ani googliť nemusím. V dvanástich bolo mojím najväčším snom stretnúť Marie Rottrovú, a to ani nehovorím, čo som robila, keď mi poslala podpiskartu s venovaním. Okej, vždy som bola divná (fičala predsa Natalia Oreiro) - ale nahradiť ju farmárom z Nižnej Myšle, víťazom tisícdvestoprvej série SuperStar alebo chlapom, čo má „talent" motorovou pílou prerezať uhorku v ústach Martina Dejdara? Nie, vôbec za to neviním „mladú generáciu". Skôr ich ľutujem, že si už nemajú z čoho vybrať.
V autobuse si ku mne sadol divný týpek a ja som celá skrúšená, a tak trochu aj sama so sebou zmierená očakávala, kedy ma začne otravovať. A on začal otravovať chlapa oproti mne. Divný svet. Nepovažujem sa za žiadneho homo alebo xenofóba, ani rasistu. Len rozmýšľam, ako je možné, že donedávna sme tieto slová nepoznali. Mám primálo rokov na to, aby som mohla povedať „Zlatí komunisti!" a ani nechcem, preboha - pripadať si ako nejaká babka v pondelok ráno v čakárni na internom. Ale občas mám pocit, že žijem v takej nejakej ružovej bublinke. A je mi dobre, kým nepraskne. Vlastne aj potom mi nie je až tak zle. Len by som občas chcela mať taký nejaký ružový bublifuk.
(autorka fotografie: Susanna25, http://flog.pravda.sk/photo25.flog?foto=283005)
