Nie je to tak dávno, čo mi lekár predpísal 2 balenia liekov. Žiaľ, nedobrala som ani jedno balenie a vyskytla sa u mňa alergická reakcia, o ktorej sa v letáčiku píše ako o ojedinelých prípadoch. Keďže to boli drahé lieky (doklad o zaplatení mám), zisťovala som, či by som ich mohla vrátiť do lekárne (aspoň to neporušené balenie) a tešiť sa z vrátenia peňazí. Uvedomujem si, že lieky sú špecifickou kategóriou tovaru. Chcela som iba zistiť na čom som.
Združenie za lepšie lekárne uviedlo, že vo všeobecnosti sa lieky vydané na lekársky predpis späť od pacientov neberú. Jednak zo zákona nejde o reklamáciu lieku voči lekárni (lekáreň vydala lieky lege artis) a jednak sa zásadne lieky prinesené pacientom nevydávajú ďalším (kvôli bezpečnosti - spôsob skladovania, riziko kontaminácie...). Nevylučujú však, že lekárnik na vlastnú zodpovednosť a bez opory v zákone (po konzultácii s preskribujúcim lekárom) by mohol zvážiť každý konkrétny prípad (napr. aj môj) a pokiaľ je recept ešte v lekárni (nebol odoslaný do zdravotnej poisťovne), opravil by počet vydaných balení a vrátil by peniaze. K tomuto kroku môže lekárnik pristúpiť výnimočne u liekov, kde pri ich bežnej manipulácii nehrozí zníženie ich kvality.
Na ministerstve zdravotníctva som dostala šalamúnsku odpoveď: "Môžete sa informovať v lekárni, kde ste si liek kúpili - požiadať ich o výmenu za iný, alebo vrátenie peňazí. Ale lekáreň Vám nie je povinná vyhovieť." Nedalo mi to, a tak som im odpísala, že stále sa tu hovorí o veľkej spotrebe liekov, o tom ako sa nimi plytve a že ja nechcem plytvať. Promptná odpoveď na seba nedala dlho čakať: "Plytvanie rozhodne nepodporujeme. V tom prípade je tu ďalšia možnosť - tak to robí veľa ľudí - ak už liek nepotrebujete, nechajte ho u ošetrujúceho lekára pre ďalšieho pacienta. Táto prax sa napríklad osvedčila v prípade alergikov, ktorí idú na testovanie liekov a potrebujú na to jednu - dve tabletky."
Lekárnik nakoniec mojej žiadosti nevyhovel. Lieky teda zanesiem lekárovi. Aby mohol testovať iných pacientov.
Ako matka na rodičovskej dovolenke, s dvoma malými deťmi a zarabajúcim manželom si však o tom myslím svoje.
Prečo mám z naších peňazí takto podporovať nižšiu spotrebu liekov? Radšej by som tie peniaze venovala na užitočnejšiu vec.
Všetko mohlo byť inak, keby bol lekár jasnovidec a predvídal by moju možnú alergickú reakciu. Zvlášť, ak mám v karte uvedené, že som na jeden liek alergická. Lenže môj lekár jasnovidec nie je, je iba obyčajný smrteľník ako ja. Mohol mi teda predpísať iba jedno balenie. A potom, ak by liečba nestačila, predpísať ďalšie. Veď som predsa doma s deťmi, nemusím si vypísať v dochádzke u zamestnávateľa, že prerušujem prácu kvôli návšteve lekára. Ibaže sa asi, ako väčšina z nás v tomto uponáhľanom svete, riadi heslom ČAS SÚ PENIAZE, a preto sa lekár rozhodol predpísať hneď 2 balenia.
Ešte v roku 2002 sa vtedajší riaditeľ odboru farmácie ministerstva zdravotnictva vyjadril: "Priznám sa, že na takýto prípad sme nemysleli." Nemysleli, kedy? Pri tvorbe zákonov? Pri ich pripomienkovani? Podľa neho by si mal lekár poriadne rozmyslieť, čo pacientovi predpíše. To si myslí on.
Všetko mohlo byť inak, keby na takýto prípad mysleli. Ak nie v roku 2002, tak potom, čo si uvedomil, že pozabudli. Píše sa rok 2008, na čo odvtedy mysleli?