Emília Katriňáková
Janko K. Myšľanov
Dva roky prešli. A prázdno po Tebe nič nezaplnilo. Čas hojí, zdá sa, pomaly...
Jednoducho ja. Zoznam autorových rubrík: Panoptikum, Občasník ženy, Občasník matky, Občasník manželky, Čo ma páli, Spomienky, Súkromie, Viera
Dva roky prešli. A prázdno po Tebe nič nezaplnilo. Čas hojí, zdá sa, pomaly...
Keď som naposledy bola v mojom rodisku, pozerala som si staré čiernobiele fotografie. Narazila som na jednu, na ktorej bol dedko. Stál na priedomí svojho domu, opieral sa o svoju bakuľu a prižmúrenými očami sa pozeral na toho, čo ho fotografoval. Slnko mu osvecovalo jeho vráskavú tvár.
Neviem ako bude, ale isto viem, že nie tak ako bolo. Slovo dalo slovo, ruky potriasli ruky, podpis sem a tam... Predané.
... a tak veľmi chýbala. Včera si mala meniny, Ľudka.
Moje spomienky na časy, keď som si zarábala ako vedúca v letnom tábore. Na to ako sa z outsiderky stala celebrita.
Len pre pamätníkov. Ako deti sme chodievali na pravidelné kontroly na kardiológiu do Košíc. Mama, brat a ja. Cestovali sme vlakom a tešili sme sa, že sme sa mohli uliať zo školy.
Tak toto ma vždy privítalo, keď som otvorila Tvoj blog, Janko. A vždy som sa tešila, že sa dozviem, na čo myslíš. Je to presne rok, čo si odišiel. Stále som tu informáciu, že už tu nie si, akosi nestrávila.Chýbaš mi.
Bola som. Istý čas som kvôli tomu trpela. Jedna osoba mi však pomohla. Veľmi.
Boli časy, keď som veľkonočné sviatky milovala, nenávidela... teraz mám úplne iný pohľad.
"Keď si na výške nikoho nenájdeš, zostaneš na ocot!" ... počúvala som dosť často. A mne to bolo fuk.
Naša babka vravievala, keď sme ohŕňali nos nad naloženým tanierom... Keby XY mohol, zjedol by aj klince, keby na ne mal.
Leto je už fuč. Avízované babie leto si to zrejme rozmyslelo a v tento upršaný deň som si spomenula na našu dovolenku. Dovolenky sú predsa na to, aby sme z nich ešte dlho čerpali energiu.