Bez hádok... kto bude koľko minút sedieť večer pri počítači, na internete, pri hre... a nedokážu spokojne ležať pri knihe. Ach, s láskou spomínam na svoje detstvo, na vônu kníh, na šuchot stránok. A baterku pod perinou. Nedávno dostala dobrá kniha od synovca košom a nejaký Robin Hood oslavoval.
Pýtala som sa svojich krstných detí, či majú v škole povinné čítanie. Vyjavene sa na mňa pozreli. Vraj si píšu čitateľský denník, ale zďaleka to nie je to, na čo si spomínam ja. Na začiatku školského roka sme dostali zoznam autorov a ich diel. Postupne sme sa nimi museli prelúskať a stručný obsah napísať do denníkov. A nezabudnúť na nejakú ilustráciu. Bola to súčasť výučby.
Raz som bola v časovom sklze a tak som si obsah jednej knihy odpísala od môjho staršieho brata. On bol v tom poctivka. Mala som smolu, že ma učiteľka vyvolala práve z toho a hneď ma načapala, že som si ku knihe ani nepričuchla. Bola som od hanby červená až za ušami. Odvtedy som bola poctivkou aj ja. Knihy som čítala aj v lete, cez prázdniny.
Priznávam, Annu Kareninovú som nikdy nečítala a dodnes to ľutujem. Nevidela som ani filmové spracovanie. Verím, že sa mi podarí toto vzácne dielo mať v domácej knižnici.
Už sa teda nečudujem, prečo je slovná zásoba dnešných detí taká obmedzená. Väčšinu svojho voľného času trávia pri počítači. Buď pri hrách, alebo "chatuju" na niektorých stránkach. Minule som neteri nakukla cez plece a zdesená som ju upozorňovala... "Máš tam chybu..." Ona mávla rukou... "to náročky, to sa takto píše".
Spomínam si, že aj ja som chodievala na podobné stránky. Nie som až taká stará korytnačka a otvorene priznávam, že aj ja som chatovala. Ale my sme písali pravopisne, maximálne bez interpunkcie. Potom sa rodičia čudujú, že ich deti nezvládajú diktáty. Sami si za to môžu, veď oni im ten počítač kúpili a teraz robia sudcu, kto kedy bude pri ňom a ako dlho.
Som preto rada, že moja ani nie dvojročná dcéra za mnou stále chodí s knihou. Dokáže medzi knihami a farbičkami stráviť dlhý čas. Už sa teším, ako budeme obom deťom čítavať pred spaním ich rozprávku na dobrú noc. Zatiaľ čítava rozprávku ocko staršiemu synovi. Ten už nelistuje v knihe výsostne sám. Je rád, že mu číta ocko a on sa oň opiera.
Dúfam, že nám tento rituál večerného čítania vydrží čo najdlhšie a že deti budú automaticky s láskou listovať v knihách aj naďalej.
