Naša dcéra bola na liečení v Šrobárovom ústave. Dostala sa tam kvôli častým chorobám horných a dolných dýchacích ciest.
Na tom, akú jej stanovili diagnózu, nezáleží. Okrem iného jej odporúčali trojmesačnú medikamentóznu liečbu.
Fajn, toľko fakty.
Myslím, že každej mame, vlastne každému rodičovi záleží na zdraví ich detí. My nie sme výnimka. Objednali sme teda fitloptu, aby sme mohli pokračovať v cvičeniach. Zisťovala som podmienky - ako získať výnimku od hlavného hygienika - aby som mohla do školskej jedálne nosiť domácky upravenú stravu pre svoju dcéru. Dá sa to.
Avšak niekde som narazila na mantinel. Prudko, až som takmer padla na zadok.
Podávanie liekov v materskej škole je zakázané.
Dobre. Priznávam, toto som fakt netušila. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa to nedá.
Rovnako, ako pri prvom probléme (donáška domácej stravy do škôlky) snažila som sa zistiť, čo sa dá urobiť v tomto. Hľadaním informácií som na internete strávila niekoľko hodín. Konzultovala som telefonicky postup s odborom hygieny detí a mládeže na Úrade verejného zdravotníctva SR, na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Bratislava a na Ministerstve zdravotníctva SR.
Bolo mi povedané, že hoci to nezakazuje žiaden predpis, podávanie liekov v materskej škole učiteľkami je zakázané. (Hm, zvláštne, nič to nezakazuje, ale v podstate to zakázané je...)
Nepriamo sa odvolali na ustanovenie § 2 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré hovorí, že poskytovať lieky smie iba zdravotnícky personál. (Dobre, ale ani ja nie som zdravotnícky personál a poskytujem deťom lieky.)
Poradili mi teda pokúsiť sa o toto: predložiť čestné prehlásenie podpísané notárom, že beriem plnú zodpovednosť na seba a zároveň priložiť potvrdenie lekára o potrebe pravidelne užívať lieky.
Nezabralo. A hoci ma to teraz neteší, som rada, že existujú ľudia, ktorí nechcú vystaviť svoj personál istému stresu (čo ak nesprávne poskytnú liek; čo ak na to zabudnú; ak urobia výnimku mne, budú musieť vyhovieť ďalším rodičom; hrozí riziko, že by mohli dať liek inému dieťaťu ...)
Úradníci teda usúdili, že sa naozaj nachádzam v neriešiteľnej situácii. Ja už len poznamenávam, že nie sme jediný takýto prípad.
A tak som dostala skvelý nápad, ako vyriešiť tento neriešiteľný problém. Ponúkam Vám ho, ministerskí úradníci, zadarmo... pod jednou podmienkou: konajte rýchlo, pretože ma z tejto situácie "picne"!
Sústreďte zvyšok svojich sivých mozgových buniek a navrhnite novelizácie. Je mi jedno koľko predpisov budete musieť pozmeniť, ale je to úplne jednoduché. Skúste pamätať aj na takéto prípady. Tu nejde iba o našu dcéru. Je predsa veľa detí, astmatikov, cukrovkárov, ktoré sú odkázané na svoje lieky. Stačí, ak zapracujete, aby mohli učiteľky podávať lieky. Alebo ešte geniálnejšie: čo tak zamestnať zdravotnícky personál v materskej škole, základnej škole (aspoň jedného!) ... znížite nezamestnanosť, zvýšite počet spokojných rodičov, zvýšite počet učiteliek, ktoré sa nebudú musieť obávať situácie podať prvú pomoc (veď tam bude zdravotnícky personál...).
No nie som geniálna?
Len mi, prosím Vás, nezopakujte otázku: "Čo Vám bráni odbehnúť z práce a podať dieťaťu obednú dávku lieku?"
Lebo ma skutočne "picne"!!!
Ďakujem všetkým úradníkom ochotným pomôcť mi vyriešiť túto neriešiteľnú situáciu.
