Vonku prší. Premýšľam, akú aktivitu vymyslím, aby sa deti nenudili. Vianočné ozdoby. Nič lepšie mi nenapadlo, a tak ich dolujem zo skrine.
Sľuk nám vyspevuje koledy.
Dobrá novina, šťastná hodina... spieva Darina Laščiaková a naša práčka jej svojím hrkotaním kontruje.
Idem s deťmi na výpravu za hľadaním vianočného stromčeka. "Kde som ho len mohla založiť...," hundrem si popod nos. Na tretí krát sme ho našli. Taký malý umelý...
Deťom žiaria oči.
Počúvajte nové chýry, čo sa stalo v tejto chvíli, čo sa stalo tejto noci...
Deti vešajú ozdôbky v teplúčku. Ja prádlo na balkóne. A pozorujem ich. Hoci je vonku zima a pľuhavstvo, zaleje ma teplo.
Deti stále ozdobujú. Nielen stromček.
"Mami, Ježiškovi je aj tak jedno, kde sú ozdoby." A vždy sa kamsi vyparí.
Vybavím si telefonát s manželom. Ubezpečuje ma, že dorazil do Jihlavy v poriadku a je na ceste späť. "Bože, len nech sa nám šťastlivo vráti", putujú moje myšlienky nebeským telefónom.
Zrazu ma vyruší Kubkove "Trarááááááá! Pozri ako som nám vyzdobil byt."
Ozdoby sú všade. Zvončeky na dverách. Ozdoby na kuchynských dvierkach. Američania sa môžu schovať.
Dobrý pastier sa narodil...
Obedujeme. Ryža je aj na zemi. Hm, zišlo by sa zvieratko. Od susedov počujem ako hrkoce ich práčka. Pozriem sa do umývadla, kde sa od rána nazbieral riad. Vzdychnem si.
Pripravujem mliečko a idem si ľahnúť so Žofiou, kým zaspí. Dúfam, že pršať prestane, aby sme sa mohli ísť potom vyvetrať. Viac ozdôb už nemáme.
Šťastia, zdravia, dlhô žitia, vinšujeme vám...
Čím ozdobíme stromček, ktorý na balkóne čaká na svoju chvíľu?
