Veci ani zďaleka nie sú také ako ich vnímame my dospelí.
Tatík dnes oslavuje narodeniny. A pritom musí ísť na služobku. Zatiaľ, čo sa vo mne miešajú pocity radosti (že sa dožil ďalšieho roku svojho života) a strachu z cesty (veď šialencov na cestách pribúda)... náš syn sa pýta: " A čo mi dáš?" Tatík: "A prečo?" Syn: "No, keď mal Matej v škôlke narodeniny, tak nám dal Brumíkov, vieš? A Ty mi dáš auto?"... a už začína listovať v katalógu Dráčik, čo by tak chcel. Tatik, v zdraví sa nám vráť domov, my zatiaľ upečieme tortu a kúpime Ti lentilky.
________________________
Náš syn sa nie vždy pekne hrá s hračkami. Občas sa mu vyhrážam, že skončia v koši. Nedávno dostal veľkú odmenu. tento piktogram prečítal takto: "Tu píšu, že hračky nepatria do koša..."
____________________________________
Ako väčšina žien, aj ja dbám o svoje podpazušie. Pred niekoľkými dňami môj syn zapotil: "Ale tatik to má krajšie!" Hm, asi nad tým pouvažujem.
