Ak teda nie bezcitní, tak akí sme? Ako to nazvať pravým pojmom?
Budete súhlasiť, keď sa vyjadrím, že máme v sebe zrejme málo ľudskosti? Málo ľudskosti voči nám neznámym ľuďom.
V prvom článku som poukázala na nemiestne poznámky a vtipkovanie na úkor nešťastia CUDZÍCH. Ak som to podľa viacerých prehnala s "bezcitnosťou", dovolím si pri všetkej úcte k diskutujúcim poznamenať, že podľa môjho vedomia a svedomia - príde to mne, ak nie bezcitné, tak nemiestne, neetické (?), cynické... málo ľudské.
Poukážem na ďalšie naše správanie sa:
Reagujeme pobúrene a podráždene - kvôli zriadeniu azylového domu utečencom. Kvôli utečencom ako takým. "Zavlečú nám tu choroby!" , "Budú kradnúť!"...
Reagujeme veľmi odmietavo - ak sa v našej blízkosti má zriadiť hospic. Vraj "nechceme vystaviť naše deti traume pri pohľade na čiernu dodávku. Nechceme, aby denne boli konfrontované so smrťou."
Ak Vám to nepripadá ani ako málo ľudské, tak aké? Sebecké?
.
Spomínam si matne na pohreb môjho dedka. Ani neviem, koľko som vtedy mohla mať rokov. Dedko bol vystavený v rakve, okolo neho horiace sviečky. Všetci sa ho mohli ešte naposledy dotknúť, pohladkať, pobozkať vráskavú ruku. Viem, že mi celá atmosféra prišla tajomná. Nie strašidelná. Nemám z toho traumu. Na babkin pohreb si nepamätám, mala som 4 roky. Z fotiek tiež viem, že bola oplakávaná doma v truhle.
.
Viacerí sa ozývali, a čo máme teraz, sedieť a plakať nad správami? Nie, plačom nepomôžeme. Ani sebe, ani tým v nešťastí. Elisabeth to vyjadrila snáď trefne: môžme potichu poslať peniaze (10-20 €), darovať bezdomovcovi vetrovku, podporiť verejné zbierky.
Nehovorím, že neprispievame. Veď verejné zbierky ukazujú, že sme ochotní načrieť do svojich peňaženiek. Ruku na srdce, dávame z prebytku, alebo dávame z toho mála čo máme? Keď počítame peniaze od výplaty k výplate...
Vrátim sa ešte k tomu vtipkovaniu, alebo komentovaniu cudzieho nešťastia. Ak už nerobíme z tepla našich domovov nič pre zmiernenie cudzieho nešťastia, aspoň sa zamyslíme nad tým, aké správanie je vtipkovať a komentovať.
Čestne prehlasujem, že tieto moje pocity vychádzajú z môjho svedomia a nie som pod vplyvom slepej poslušnosti voči cirkvi, sekte (ani pod vplyvom omamných látok :-) ...)
