Sama neviem, či by som to tvrdenie zaradila medzi porekadlá, alebo príslovia. Ale vlastným pozorovaním som si všimla, že je to tak. Aspoň u mňa.
Niekto tomu hovorí jednoducho Deň Blbec, iný Nightmare Day. Ja zvyknem vravievať, že sa mi nič nedarí a všetko mi padá z rúk. Som viac nervózna, aj na deti zvýšim hlas.
A pritom to tak nemusí byť. Stačí málo.
Pre veriacich je to modlitba. Vždy, keď ráno zabudnem na modlitbu, pomaličky sa mi rúca deň.
A ak ešte urobím, niečo, čo nie je správne, ale len pre pocit labužnícky...
... nechám sa v stave, že je všetko ok. Pomaličky.
.
Je to ako... keď démon mi masíruje zmysly a nenápadne sa svojími drápkami usalaší aj v mojej mysli.
A ja sa nechávam ukolísať jeho tempom. Fuj!
.
Ešte, že sú momenty, keď ma môj anjel pošteklí svojím krídlom a ja sa spamätám.
"Bože, pomôž mi..."
