11. september 2001 - útok na Dvojičky v Amerike. Najprv sme zdesení, neveriacky krútime hlavami a potom vynášame súdy "To majú za to, že sa do všetkého montujú a hrajú sa na policajta sveta...".
Sri Lanka, december 2004 - ničivé tsunami. Až sa mi rozum zastavil, keď počujem niekoho vyhlásiť "Načo sa tam tí zbohatlíci trepali. Radšej mali dať peniaze na charitu. Tak im treba!" V náručí dojčím nášho prvorodeného a dúfam, že mi nezhorklo mlieko, lebo chuť v ústach áno.
Teraz zažívame krízu kvôli plynu. A vtipkujeme "Gaza net. A Izrael to vzal po svojom". Komu zmrzne úsmev na tvári, keď si pozrie len zlomok záberov?
Veď nás sa to netýka. Vtipkovať môžme, čo?
Pozrime sa do vyrehotaných tvári našich detí a ďakujme komukoľvek. Bohu, prezidentovi, premierovi, sebe ... každý podľa svojho vierovyznania, presvedčenia a svedomia. Ďakujme, že ich tváre nie sú skrivené bolesťou. Že nedržíme ich bezvládne telá v náručí.
Len, prosím pekne, nebuďme takí bezcitní.
Viac dobroty. Viac ľudskosti.
