Ako vravím. V obálke boli iba dva letáky a toľko ospevovaná eurokalkulačka. Som sklamaná. Vari sme my niečo menej ako Martin? A možno som len zle informovaná. Možno si Martin tu parádnu eurotašku sám splašil po známosti, aby sme závideli.
Prvá si eurokalkulačku uchmatla Žofia s pokrikom "Aj ja". Poctivo, ako budúci občan eurozóny, ju študovala. Aj zubami, či je ozaj pravá. Dlho sa z nej netešila, pretože sa zobudil náš prvorodený a keď zmapoval situáciu... strhol sa boj.
Bezohľadne jej z rúk kalkulačku vytrhol a tešil sa z nej. Žofia skúsila typickú ženskú zbraň a spustila plač. Nefalšované slzy jej stekali po tváričke. Zadúšala sa od plaču. Nepomohlo... brat sa nad ňou nezľutoval.
Darmo som jej vravela "Ty si sa už s kalkulačkou pohrala, teraz je na rade on." Nič nepomáhalo. Ani inou parádnou červenou kalkulačkou som ju nezaujala. Odstrčila moju ruku aj s kalkulačkou a vrhla na Jakuba zúrivý pohľad. Hoci nemá ani dva roky, je od neho o hlavu menšia... odvážne sa pustila do staršieho brata a chcela ho uhryznúť. Ten sa jej rehotkal do tváre a šibrinkoval jej eurokalkulačkou popred nos. Bola to smutnosmiešna situácia.
V tom zakročila hlava rodiny. Tatino vzal obe kalkulačky a povedal: "Nebudete mať žiadnu!"
Obaja spustili protestný plač. Po chvíli sa utíšili a spoločne s tatom vystrihovali nové bankovky.
.
Dámy a páni, ktorí máte tú zásielku na svedomí... dovoľujem si týmto apelovať na váš zdravý rozum a hlavne vaše srdcia. Pošlite nám ešte jednu kalkulačku. Aby sa už o ňu toľko nenaťahovali.
A len tak mimochodom, na obálke ste uviedli PRE BUDÚCEHO OBČANA EUROZÓNY. Koho ste tým mysleli? My sme štyria. Takže očakávam ešte tri kalkulačky. Inak to považujem za diskrimináciu našej rodiny. A poženiem to, čo najďalej, trebárs aj na Európsky súd v Štrasburgu. Tak veru!
