Bol piatok. Takmer letný deň pred prázdninami.
Vrátila som sa z dlhej cesty vlakom z internátu domov. Zhodila som ruksak a moje prvé kroky viedli do kuchyne.
Na šporáku stál hrniec a v ňom polievka. Vývar. Síce ho tam bolo na dne, ale ohriala som si ho. Nepremýšľala som. Automaticky som nazrela do chladničky. Niťovky nikde. Ani mrvená.
"To je zvláštne", pomyslela som si, ale hneď som si našla vysvetlenie "Naši predsa nečakali, že prídem."
Vôbec som sa nezamýšľala na tým, prečo nebol vývar v chladničke, keď je v paneláku ako v saune. Nepáchol podozrivo, neskysol.
A tak som ho zbaštila aj s rohlíkom.
.
Po čase prišla z práce mama.
"Jééj, a ty tu čo robíš?", pozerala na mňa ako na prízrak.
"Odpadli nám nejaké prednášky a cviká."
"Dobre, rýchlo niečo navarím."
"Nemusíš, už som jedla."
"Áno, a čo?"
"No vývar."
"Kde? Vo vlaku?"
"Čoby! Ten zo šporáka."
"Zo šporáka?", pozerala nechápavo. A potom sa začala smiať.
To som už nechápavo pozerala ja... na ňu.
"To som tam iba naliala vodu, aby sa odmastil hrniec.", povedala.
"No, fasa. A zdal sa mi nejaký... málo mastný."
.
Klince nemusím, ale prevarenú omastenú vodu z rohlíkom zbaštím na počkanie ... :-))
.
Vysvetlenie nadpisu: Vývar s bielou paličkou - pretože nemal mastné oká
