Istý človek denne viezol do dediny dve nádoby. Jedna z nádob bola stará a deravá, voda z nej vytekala, druhá novučičká, nevytiekla z nej ani kvapka. Kým nová si bola vedomá svojej dokonalosti, tá stará sa cítila ustavične neužitočná.
"Strácaš so mnou čas," posťažovala si smutná gazdovi. "Kým prídeme na miesto, som poloprázdna."
Gazda jej však s úsmevom ukázal kraj cesty. Bol zakvitnutý nádhernými kvetmi.
"Vidíš, zasial som tam semienka a ty bez toho, aby si to vedela, keď sme tadiaľto prechádzali, si ich pravidelne polievala."
Zdroj: Katolícke noviny
***