Vonku na prechádzke. S deťmi sme našli obrovskú kopu snehu. Vyvádzali. Váľali sa po nej. Zo šantenia nás vyrušil zrazu pes. Čierny pes. Bežal k nám s brechotom. A s prednými labami capol o Žofiu tak, že mu pozerala zoči voči do jeho smradľavej papule a zvalil ju na kopu snehu. Starší syn sa inštinktívne schoval za mňa.
Na hysterický plač mojej dcéry som nemusela dlho čakať. Rýchlo som ju vzala na ruky, pretože pes neustále brechal a skákal okolo nás.
Ja viem, zrejme sa chcel iba hrať. Ale, skúste to vysvetliť vydesenému dvojročnému dievčatku.
Potom doklusal jeho majiteľ a ani sa neodvážil pozrieť mi do očí a ospravedlniť sa. Len ho rýchlo pripútal k vôdzke a ťahal preč.
Podľa zákona je osoba, ktorá vedie psa povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka.
Podľa VZN hl. mesta SR Bratislavy psa nie je možné vodiť bez vôdzky a bez náhubku na miesta, kde sa pohybujú alebo zhlukujú ľudia.
Síslisko je miesto, kde sa pohybujú a zhlukujú ľudia. Keď teda vychádzate z brány, môžte predpokladať, že sa vonku pohybujú aj deti, ktorých môže voľne pohybujúci sa pes vydesiť. Je Vašou povinnosťou predísť tomu, aby ich ohrozil, keď ignoruje Vaše popiskovanie a nereaguje, keď ho zavoláte. Inak sa dopúšťate priestupku.
Dnešným dňom som sa rozhodla nosiť v kočiari aj bejzbalku, tenisovú raketu, čokoľvek, čím budem mlátiť voľne pohybujúcich sa psov. A kým si vybavím ten zbrojný pas, postačí mi vodná pištol, do nej si už voľačo účinné namiešam.
