Začal sa nový školský rok. Pravidelne chodievam do škôlky po svoje staršie dieťa. Chodievajú aj iní rodičia. Vačšinou autom. Už dlhšie si všímam niektorých, čo prichádzajú v rovnakom čase ako ja. A väčšinou stále tí istí nemajú v aute autosedačku. Dokonca ani podsedák. Ako môžu takto riskovať životy svojich detí? Niektorí sú dokonca tak odvážni, že nechajú svoje dieťa sedieť na prednom sedadle (ale to len v prípade, že narýchlo prídu po dieťa úžitkovým vozidlom ako "pick up").
Venčenie psov. Na našom sídlisku si všímam až jednu slečnu, ktorá so železnou pravidelnosťou venčí svojho mazlíčka so sáčkom potrebným na odpratanie jeho exkrementov. Ostatným, minimálne desiatim, je to jedno. A ja premýšľam, prečo? Preto, že namiesto detí majú štvornohých mazlíčkov a je im jedno, že do ich výkalov stúpi nepozorná detská nôžka a ja mám robotu navyše? Vraj to prináša šťastie. Sotva. Jackpot som ešte nerozbila. Na druhej strane, keď sa nad tým zamyslím, hromadí sa mi šťastie v láske. Takže vlastne vyslovujem ĎAKUJEM!
