Ako si tak uchlipkávam kávu a čítam pracovnú poštu... káva mi zrazu v ústach zhorkla. Otvorila som si email s týmto obrázkom.

Ja neviem, ale idem sa z toho dogrcať - nie dosmiať. Tragédia sa odohrala pred týždňom a Slovač si už posiela akože vtipné obrázky.
Keď som raz svojho času polemizovala o tom, či sme, alebo nie sme bezcitní, keď si dokážeme robiť žartíky zo smutných a vážnych vecí, zachytila som aj názory - že tento humor je akože spôsob nejakého nášho "obrnenia sa" - inak by sme sa zbláznili?
Pri všetkej úcte, to snáď nemyslíte vážne!
A teraz idem pracovať a veriť v lepšie zajtrajšky a zvlášť v dobro v nás.