Rozhodla som sa inak. Poviem ako to vnímam a tým končím.
Moment oplodnenia ženského vajíčka spermiou nevnímam iba ako zhluk buniek, ale ako nový život. A nepáči sa mi, keď sa život násilne preruší, ukončí a zahodí do kontajnera s biologickým odpadom. Mne sa to nepáči.
Myšlienka, ukončiť tehotenstvo kvôli testom, ktoré zaručene potvrdzujú, že moje dieťa bude postihnuté, sa mi zdá scestná. Ukončila by som život svojho zdravého dieťaťa, len preto, žeby pri autonehode, úraze alebo po ťažkej chorobe zostalo postihnuté? Nie! Vnímam to rovnako.
A pritom som dostala zaručenú informáciu, že krvné testy poukazujú na vývojovú chybu plodu. Hoci sa testy opakovali, bola som rozhodnutá si naše druhorodené dieťa nechať. Odporúčanie na odber plodovej vody som odmietla. Samozrejme, že som celú udalosť nebrala s kľudom Angličana. Zmietala som sa v obavách, aké to bude. Kde budem čerpať silu starať sa o postihnuté dieťa. Budem rovnako ľúbiť obe deti? Bola som si vedomá, že to postihnuté bude potrebovať viac moju pozornosť a lásku. Nebudem potom ukracovať to prvorodené o moju pozornosť? Všeličo sa mi premlelo v hlave.
Dieťatko sa nám nakoniec narodilo zdravé. Testy sa mýlili. Nie sme jediní u koho testy a vyšetrenia namútili vodu zbytočne. Poznám viacero rodín, kde dokonca aj odber plodovej vody jednoznačne poukazoval na postihnutie dieťaťa. Pripravovali sa na všetko. Deti medzi nami pobehujú zdravé.
Aby bolo jasné, neútočím na omylnosť naších lekárov. Niektoré prípady sa stali aj za veľkou mlákou v Kanade.
Takto to teda vnímam ja.
Hovorím sama za seba. Potraty sú mi proti srsti. Nechcem však týmto nalinajkovať každému, aby sa podľa toho zariadil. Sme predsa iní a veci vnímame ináč.
A hoci som proti potratom, kampaň "Právo na život", jej bilboardová prezentácia, mi je tiež proti srsti.
P.S. Nedávno sme v poštovej schránke našli zásielku od umelcov maľujúcich ústami a nohami. Očarujúce, úchvatné kresby. O čo by bol náš svet ukrátený, keby sa ich matky rozhodli uprieť im právo na život?
