V nedeľu 11. januára, my, čo máme "barličku" vieru, sme si pripomenuli nedeľu Krstu Pána.
Na detskej omši don deťom hravým spôsobom vysvetlil, čo je to krst. Ukázal im vo svojej veľkej ruke malú pečiatku. "Toto je naša farská pečiatka", zdvihol ju nad hlavu.
"Kto chce byť opečiatkovaný?", zaburácal jeho hlas.
Deti sa prekrikovali jeden cez druhého "Ja! Ja! Aj ja!"
"Kam to chceš? Na čelo? Dobre. Nech všetci vidia, že patríš do tejto farnosti." a ešte dodal "Len nezabudni, že je to teraz veľká zodpovednosť, všetci Ti budú z čela čítať, že si kresťan - katolík, tak nám nerob hanbu."
Medzi deťmi to zašumelo a smiali sa.
"Čo? Čo je smiešne?", opýtal sa don.
"Nič nevidíme," zahučali deti.
"Pretože je to neviditeľná pečiatka." Vyhlásil vážne. "Presne takou neviditeľnou pečiatkou si Boh opečiatkoval aj vás. Každého jedného zvlášť. Pri vašom krste."
.
Teraz neviem, či nie je na škodu, že tú pečiatku od Boha na čelách kresťanov nevidieť. Aspoň by každé ráno pri umývaní zubov a pri pohľade do zrkadla vedeli kam patria a správali by sa podľa toho. Mnoho z nás totiž na tú pečiatku zabúda a doslova na ňu kašle. Mnoho z nás klame, podvádza, podpláca. Nechali sme sa opantať mamonou.
.
V nedeľu Krstu Pána zomrel pre tento svet Milan Rúfus. Mnohí by povedali, že sa v ten deň narodil pre Nebo. Myslím si, že on sa pre Nebo narodil už tu na zemi. A svojim životom a tvorbou nevynímajúc sa jeho pečiatka stala viditeľnou.
