Som predplatiteľkou jedného časopisu. Nie je dôležité, akého. U tohto mesačníka je zvykom, že pri obnovení predplatného posielajú aj nejakú pozornosť.
Tentokrát mi prišla fľaša Lovi.
Rozbalila som ju. Deti boli nadšené. Ten parádny dizajn, vymakaný cumlík. Padne akurát do ruky, že si môžete veselo cuckať a nehlcete vzduch. Čo je pre moju dcéru s diagnózou GER (gastroezofagálny reflux) to najlepšie. Potešila som sa.
Ale netešila som sa dlho.
Dovolím si s čistým svedomím povedať, že sa im tá fľaša veľmi nevydarila. Hneď po prvom použití sa mi po stenách fľaše vytvoril povlak. Čierny, podobný plesni. A v záhyboch cumlíka najviac. A pritom používam iba čistú vodu.
Mám dve deti a ešte som sa pri žiadnej fľaši nestretla, že by som ju denne preventívne drhla kefkou.
Redakcia časopisu mi zaslala e-mail, v ktorom sa vyjadrila, že ich to veľmi mrzí. Vraj sa im nikto s podobnou skúsenosťou neozval. Nuž, nie každý je veru tak drzo vychovaný, že darovanú vec ofrfle. Ako som už spomenula: Som drzá. Ale si aj myslím, že redakciu nemá čo mrzieť. Oni sú v tom, podľa mňa, nevinne, iba im to trošku pokazilo "imidž". Tí, ktorí by sa mali nad sebou zamyslieť, sú dodávatelia odmien, pozorností, alebo výhier. Ale tých to zrejme mrzí najmenej.
.
A nepíšte mi, že je problém vo vode. To by isto zamrzelo Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Tá je v tom tiež nevinne.
