Je 7.40. Moji chlapi sú už pri aute, ja ako kráľovná ladným ranným krokom kráčam za nimi. Neveriacky pozerám na svojho syna, ktorý kričí. „Niekto rozbil oknooooo. Ocko volal policajtov."
V duchu uvažujem... „jemine, susedovi minule ukradli koleso a tentoraz rozbili okno? Má ten ale smolu. Ktorá hyena to urobila?..." Keď prídem bližšie, zistím, že to rozbité okno je na našom aute. Zadné okno a na našom aute! Na detských autosedačkách sú všade malé kúsky skla. Spomeniem si na článok deda Laca, a pokúšam sa viac nenadávať. Radšej schytím malého za ruku. „Poď, utekajme na trolejbus!" Pošlem vzdušnú pusu manželovi a nechávam ho mrznúť pri aute. V duchu ďakujem, že mladšia je doma chorá - s babkou.
V trolejbuse som už uvažovala ako skombinujem spoje MHD, aby som to nejako stihla. Prekombinovala som to! Zabudli sme vystúpiť na zastávke. Tak sme sa previezli o jednu ďalej.
Držím syna za ruku tak silno, že občas mám pocit, že levituje vo vzduchu ako balón. Kráčam už nie ladným, ale ráznym krokom. Synak v pokluse vedľa mňa. Cestou vyvolávam známym, či už boli v škôlke, či ma nemôžu zviesť do centra.
7.52 Pred škôlkou stretávam Majku. V rýchlosti jej zhrniem problém. Počujem len: „Pohni kostrou, autobus ide 8.04. Muž ide na STK opačným smerom."
Fajn! Syn vchádza do šatne a už od dverí vzrušene kričí spolužiakom dvojičkám: „Rozbili nám okno na aute!" A už rozhadzuje rukami... Strhávam mu čiapku so slovami „Ponáhľaj sa, všetko porozprávaš v triede. Zapoj kozmickú rýchlosť! Poďme!" ... Pokrikujem ako kouč.
V triede šupnem syna dnu so slovami "Veď on Vám všetko porozpráva."
Utekám na zástavku a žobrem o zázrak. Majku zbadám na zastávke. Usmejem sa a poviem: „Stihla som to!" Ona: „Nie! Autobus mešká..." A ja prvý krát ospevujem meškajúci spoj.
Všetko nakoniec šliape ako hodinky. Prestupujem na električku a do kancelárie vstúpim opäť ladným krokom o 8.29.
Je 9.21 a ja sa od muža dozviem: "Predstav si, nahlasoval som policajtom, čo zmizlo. Že ukradli tašku s tým routerom. A oni sa opýtali, či to bola sivá taška... Že tí, čo mali v noci službu náhodou hliadkovali a tých zlodejov vyrušili pri čine. Zlodeji im síce ušli, ale tašku zahodili. Takže mám už záznam. Aj tašku."
Jeden status na facebooku a už dostávam odporúčanie a kontakt na servis.
Žeby to všetko - že som stihla načas do práce, že sa lup navrátil do manželových rúk, že majiteľ servisu je už nažhavený na čistenie auta (za tú sumu, kto by nebol, že?) - je to tým, že som na tie hyeny nehromžila? Viete čo, ja tomu verím...
