Rýpnem si...

Poď sem! Ty si nerozumel, čo som povedala? Okamžite poď sem! rázne precedila pomedzi zuby a popritom si potiahla z cigarety. Keď ju nepočúvol, prišla k nemu a schytila ho za kožu na zátylku a triasla ním. Čo som povedala? Čo som povedala?, hystericky, a pritom ticho, aby ju nikto nepočul naňho hučala. Mala smolu, počula som všetko. Čierne oči sa na ňu mlčky pozerali. Miešal sa v nich strach s rešpektom a poslušnosťou. Iba sklopil uši a stiahol chvost. V takých momentoch ďakujem Bohu, že niektorí ľudia namiesto detí majú domáceho maznáčika. Pretože sa tie nemé tváre nevedia brániť. Nanajvýš môžu svojho pána cvaknúť zubami.

Emília Katriňáková Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny