Rýpnem si...

Poď sem! Ty si nerozumel, čo som povedala? Okamžite poď sem! rázne precedila pomedzi zuby a popritom si potiahla z cigarety. Keď ju nepočúvol, prišla k nemu a schytila ho za kožu na zátylku a triasla ním. Čo som povedala? Čo som povedala?, hystericky, a pritom ticho, aby ju nikto nepočul naňho hučala. Mala smolu, počula som všetko. Čierne oči sa na ňu mlčky pozerali. Miešal sa v nich strach s rešpektom a poslušnosťou. Iba sklopil uši a stiahol chvost. V takých momentoch ďakujem Bohu, že niektorí ľudia namiesto detí majú domáceho maznáčika. Pretože sa tie nemé tváre nevedia brániť. Nanajvýš môžu svojho pána cvaknúť zubami.