Voda. Ešte pred chvíľou tiekla čistá. Zrazu samá hŕdza. Skúsim teplú... čistá. Studenú... hrdzavá. No nedám mu predsa na ten úpek horúcu vodu. Bude sa člapkať v ružovej. Termálne kúpalisko.
Stále mi to vŕta v hlave, a tak vezmem telefón a vytočím nášho správcu. Po niekoľkých prepojeniach sa rozprávam s pani, ktorá má našu ulicu na starosti.
Ja:"Prosím Vás, neviete mi povedať, či sa niekde na našej ulici neopravuje voda? Tečie nám hrdzavá studená voda."
Ona: "A to celý deň?"
Ja: "Nie. Doobeda šla čistá"
Ona: "A odkedy?"
Ja: "Neviem odkedy. Teraz hovorím, že tečie hrdzavá. Studená je hrdzavá, teplá čistá."
Ona: "To fáákt? No ja neviem, nemáme nič hlásene. A nikto z Vašej ulice sa nesťažoval..."
Ja: "No, ono sa ťažko bude niekto sťažovať, keď je v práci. Babky dôchodkyne sedia na lavičke a ja som na rodičovskej, tak Vám volám, že tečie hrdzavá."
Ona: "Fááákt?"
Ja: "Nuž, som doma s dvoma deťmi a len tak z dlhej chvíle Vám volám, pretože nemám nič iné na práci..."
Ona: "No tak mi dajte Vaše číslo, keď niečo zistím, zavolám..."
Hm... dovolím si o tom pochybovať.
