Zopár dní sme sa tešili z nádielky snehu. Bratislava vyzerala ako spiaca ľadová kráľovná. Pri hre sme mohli ľahko identifikovať nášľapné míny v podobe psích exkrementov, pretože už z diaľky svietili.
Vraví sa, že dážď zmyje špinu, že očisťuje. Nuž ten piatkový dážď teda ukázal pravý opak. Špinu nezmyl - iba ju zviditeľnil.
Ako každú nedeľu, aj dnes som šla do kostola. Cestou som si začala uvedomovať ten neporiadok. Sídlisko - jedna kopa psích hovien, plastových fliaš, cestovných lístkov, špakov, plechoviek, prázdnych obalov z čipsov, žuvačiek, cigariet a neviem, čo ešte... ale asi najviac som registrovala tie psie výkaly. Boli snáď všade.
Na tráve, na chodníkoch, na ceste...
Za plotmi rodinných domov upravené záhrady a pred nimi špina. Málo kto si upratal nielen pred vlastným domom, ale postaral sa aj o čistotu chodníka.
Nerozumiem tomu. Nikoho to netrápi?
Poobede sme sa s manželom a deťmi vybrali na rodinnú prechádzku. Rozhodli sme sa ísť opačným smerom ako som šla ráno. Bohužiaľ, situácia nebola o nič lepšia.
V parku a aj na našom sídlisku sú nádoby a trhacie vrecúška na exkrementy. Už som v jednom svojom článku poukazovala na tento problém. Viem iba o troch psíčkaroch, ktorí pobehujú aj s vrecúškami. Ostatní to majú na háku. A to sme iba na našom sídlisku narátali aspoň 14 psov.
Vy ostatní, jedenásti, prečo na to dlabete? Kedy si uvedomíte, že je to Vaša zodpovednosť upratať si po svojom maznáčikovi? Mám behať so skrytou kamerou a každého z Vás pri venčení natočiť?
Sťažujeme sa, že k nám chodieva málo turistov. Buďme radi, boli by týmto pohľadom rovnako znechutení.
Prečo nemôže byť Bratislava rovnako ako Singapur mestom pokút? Mestom, ktoré by si turisti zapamätali nielen kvôli pamätihodnostiam, ale aj pre jeho čistotu i v ostatných častiach mesta...
