Ráno som musela vstať o niečo skôr ako obvykle. Musela som ísť na lačno na odbery. Potom som ešte zbehla pred ambulanciu ORL po výsledky.
Vedela som, že je o deti postarané a tak som sa zaradila medzi čakajúcich. Bola som piata v poradí.
Hneď vedľa je ambulancia internistu. Ľudkovia, čakajúci na vyšetrenie si spríjemňovali čas listovaním v bulvárnych novinách, alebo časopisoch, poniektorí trkotaním o tom, ako rýchlo vybrali peniaze, keď už je tá kríza. Iní zasa rušili účty, pre nehorázne poplatky.
Pokoj narušila dáma v staršom veku. "Prosím Vás, kto je posledný na EKG?"
"Asi ja", zdvihol hlavu mladý pán a ďalej sledoval špice svojich topánok.
Medzitým došla pani doktorka internistka. Dáma v rokoch považovala za svoju povinnosť každému oznámiť, že je to pani doktorka. Všetci jej zdvorilo prikývli.
Zrazu sa otvorili dvere a sestrička sa pýta: "Je tu pán XY?" Nikto sa neohlásil, a tak zavrela dvere.
Dáma v rokoch si neodpustila poznámku "Veď im povedzte, že ste na rade, mladý pán. Už tu isto dlho čakáte. Ja sa tu vždy toľko načakám. No to je na infarkt." mlela "No, minule som z toho dostala skoro dva infarkty. Takto čakať. Normálne mi vyskočil tlak."
Ľudia už nervóznejšie hompáľali nohami. Niektorí zavreli časopisy a pozreli na hodinky. Vo vzduchu bolo cítiť napätie.
Do čakárne vošla ďalšia pani. Ani nepozdravila. Pri ústach si držala vreckovku. Sadla si vedľa mňa a dámu v rokoch. Zrazu sa rozkašľala.
"No, toľko sa tu načakám a ešte niečo chytím. Čo máte, chrípku, že kašlete?", spustila dáma v rokoch.
"Prepáčte, čo mám ísť na mesiac? Vidíte predsa, že si pridŕžam vreckovku" bránila sa pani. V tom sa otvorili dvere ambulancie ORL a pani sa pýta, či by ju nezobrali prednostne, že si zaplatí.
"Nemám tu sestričku, mali ste sa objednať telefonicky. Ako prídu k tomu ostatní, čo čakajú?", namieta doktorka.
Bola som na rade a tak som šla dnu. Nechcelo sa mi počúvať tú ufrflanú ženu. Doktorka mi vraví "Predstavte si, prídu pred dvere a že si zaplatia. Čo je to v tých ľuďoch dnes?"
Musela som sa neznámej zastať a vysvetlila som jej, ako po nej tá ufrflaná skočila. Doktorka sa zasmiala "Ale veď zdraví do nemocnice nechodia, tak čo sa rozčuluje? Nemocnica je predsa pre chorých."
Ktovie, komu ešte znepríjemnila tá ufrflaná žena deň. Mám starších v úcte, ale od takých zdupkať kade ľahšie...
