Jeho vráskavé ruky starostlivo a trpezlivo krájali jabĺčka, aby sa mohli sušiť na čaj. Keďže sezóna jabĺk je krátka, krátil si celý rok svojou zábavkou. Bol to jeho svet.
Svet "špiliek", lepidla a malého nožíka. Občas pomohla aj preglejka a sklíčko. Vždy som so zadržaným dychom sledovala ako sa s tým dokázal hrať a čo nakoniec vykúzlil.
Bohužiaľ, nikdy som sa ho neopýtala, aké chaty postavil. Neviem, či sú výplodom jeho fantázie, alebo mini napodobeninami tých reálnych, ktorých je v okolí Gelnice veľa.
Tento kostolík mal vo vnútri aj svetielko. Dnu boli obrázky svätých a kým babka ešte žila, pri svietiacom kostolíku sa modlievala. Do toho skutočného už nevládala zájsť.
Na ďalších fotkách: snažil sa aspoň priblížiť sa k Rímskokatolíckemu kostolu Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici.
S touto nočnou lampou dedkovi pomáhal aj môj otec.
Ich ruky dokázali zmajstrovať všeličo. Aj praktickú poličku na korenia, kde sa babka vykrúcala pri peci a hrncoch.
Občas jablko nepadne ďaleko od stromu. Moj otec kráča v jeho šlapajách. Toto je jeho dielko...
