24. december 2009, dopoludnie. Kúpeľňa môjho brata.
Vo vani si z posledných síl pláva kapor. Trojročný synovec fascinovaný týmto tvorom ani nedýcha a pozoruje ho. Jeho rúčky sa ho snažia občas pohladkať.
"Opatrne...", začuje hlas svojho otca, ktorý len tak letmo pohľadom skontroluje situáciu a odchádza.
Zrazu z kuchyne začuje krik. Jačí mladší, jačí aj ten starší. Dobehne do kúpelne. Mladší stojí celý mokrý, od hlavy až po päty, vo vani a vydesene kričí. Starší stojí vo dverách a kričí tiež.
Kapor, ktorý sa doteraz ledva plazil vo vani, teraz bleskovo s vypúlenými očami lieta okolo nôh neznámeho okupanta.
Otec nevie, koho ratovať skôr. Či syna, či kapra. Vlastne vie. Syna. Ale nevládze. Pretože tie kŕče od smiechu ho priklincovali k zemi.
31. december 2009, dopoludnie. Prechádzka.
Štrnásťročná neter, moja trojročná dcéra a ja. Idylka. Dcérka sa vytešuje z posledných zbytkov snehu, keď zrazu zahlási: "Chcem sánkovať..." Fajn. Neter vybehne po sánky vystlané dekou. Ideme. Ťaháme hore briežkom, dole briežkom za občasného pokrikovania malej "rychlóóó, rychlóó". Ani neviem koho to bol nápad, ale ocitli sme sa na kopci neďaleko záhradkárskej oblasti. Nikde nikoho, až na jeden zaľúbený párik cmukajúci sa pri strome. "Rychlóóó" kričí, keď ide z kopca a smeje sa. Blíži sa mierna zákruta. "A teraz sa poriadne drž!"
Držala sa. Ale nie poriadne. Inak by sa neocitla v celej svojej kráse, aká dlhá a široká v mláke. To, že tam mláka je, sme zistili, až keď v nej ležala. Keď sme ju z tej mláčky vytiahli, už to nebola naša princeznička v nebíčkovo modrej vetrovke. Bola ako zmoknuté zblatené kuriatko. Ešte stále smejúc sa sme ju naložili na sánky, prikryli dekou a ozlomkrky leteli domov.
"Je mi zima", drkoce zubami. "Vydrž, o chvíľu sme doma."
Tam sa o ňu rýchlo postarali teplé ruky starej mamy. Lavór s teplou vodou a teplý čaj.
A ja som si spomenula na svoje detstvo. Ako som sa tiež celá mokrá zo sánkovačky vrátila domov a okamžite som musela napochodovať do vane s horúcou vodou. Hoci som už bola aj veľká školáčka. Napriek tomu, som si ten pocit užívala.
Teraz som videla, že si ten pocit tepla užívala aj moja princezná a náramne sa v tom lavóre zabávala.
Déja vu.
