Tak tomuto, priatelia, neuveríte. Ruku dám do ohňa, že nasledujúce riadky sú pravdivé, pretože tak vytočenú kámošku som ešte nevidela.
Kamarátkin manžel šiel na firmenú ochutnávku husaciny. Domov prišiel síce okolo polnoci, ale vraj v pohode, orientovaný v časopriestore, dokonca aj vykonavší osobnú hygienu pozostávajúcu zo sprchy a drhnutia zubov.
Okolo jednej sa zobudila, že sa jej mužnejšia polovička posadila na posteli a povedala: je mi zle...
Ona na to: čo si zasa pomiešal, ha?
On: neodpovedajúc vystrelil z postele, kľakol si na kolená a začal zvracať priamo do najbližšej nádoby - koša s bielizňou pripravenou na žehlenie.
Pri tejto predstave sa človek ozaj musí smiať. Ale jej do smiechu ráno nebolo. Dušovala sa, že mu to dá vyžrať... Pretože bola taká vytočená ako vývrtka, že keby ste pred ňu v ten moment postavili víno, otvorila by ho aj bez tej vývrtky. Už poriadne nezaspala a myšlienka na takto znehodnotené prádlo jej nedala spať až natoľko, že o piatej ráno prala!
Priatelia, aké ponaučenie z tohto príbehu vyplýva? Je ich hneď niekoľko:
1. Preventívne manžela na husacinu nepustiť. A držať ho nakrátko
2. V prípade, že manžela opäť na husacinu pustí, načim pripraviť prázdnu nádobu - ak by mu husacina nesadla.
3. Ale asi najreálnejšie poučenie je - nenechávať nepožehlené prádlo v koši, pretože muži sú asi nepoučiteľní. A dajú si po čase opäť do nosa.
Škoda, že nežijeme v Amerike, keby áno, hneď by som jej povedala, nech žaluje firmu - za to, že ho tam nútili ísť, reštauráciu - za pokazenú husacinu ... čo tam po tom, že muž určite do seba nekontrolovane ládoval nejaký alkohol... :)
