Tí, čo máte deti, to poznáte, musíte nejako vylátať školské prázdniny a zabezpečiť starostlivosť o deti. Teraz si ešte blahoželáme, že máme škôlkarov a naša škôlka... (Pán Boh zaplať) ... pozná zatiaľ iba mesačné letné prázdniny.
Ale k veci. V auguste som bola s deťmi u starých rodičov bez nášho tatu a potom tata prišiel a vystriedal mňa. A tak som 15. augusta nasadla na vlak na svoju spanilú jazdu za týždňovou slobodou. Naspäť do práce... to bolo radosti..na mojej strane. Sama a bez záväzkov!
Poctivo som si naplánovala obvolať všetky svoje odložené, spiace kontakty a bola som odhodlaná žúrovať. Odviazať sa. Vyhodiť si z kopýtka.
Moje kroky z práce viedli do supermarketu, kde som nakúpila rôzne slané hlúposti na chrúmanie a 2 fľaše vína k tomu. Rozposlala som e-maily... aby som sa dočkala odpovedí: "toto je automatická odpoveď na Váš e-mail. V čase do... som na dovolenke. bla bla kontaktujte bla bla bla..." "Zlatinko, nemôžem, robím si dizertačku a tento piatok to musím odovzdať." "Sťahujeme sa... neviem, čo skôr..." Fajn!
Poznajúc tieto nové fakty som si teda povedala, že sa pôjdem vyšantiť do môjho obľúbeného obchodu - zašitého medzi domčekmi - v úmysle nekonečne dlho sa prehrabávať pomedzi oblečenie a skúšať, kombinovať. Proste zažiť shoppingový orgazmus - ako vravia moji kolegovia. K orgazmu nedošlo, skôr k infarktovému stavu. Majiteľka obchodu sa rozhodla práve v čase môjho týždňa (kedy by mi na krk nedýchal manžel a deti s otázkou "kedy už pôjdeme") tráviť dovolenku. Ako vravím, na infarkt!
A tak som sa rozhodla, že si dám do nosa. Sama a za zatvorenými dverami vlastného bytu. Aj som si film pripravila, aj všetko aby som hneď po ruke mala - nachystala. Už len to podstatné mi bolo treba. Popasovať sa s tou fľašou. Trošku som s ňou pobúchala - ako v tom videu, čo otvára víno pomocou topánky a teraz neviem, či som nemala ten správny uhol, alebo to bolo nevhodnou topánkou... víno nie a nie otvoriť. Poslala som pár zúfalých sms svojim kámošom. Podelila som sa so svojou biednou situáciou na fejsbuku (ako inak). V takomto rozpoložení - keď slina bola poriadna - ale sily bolo málo ... som sa odhodlala zaklopať u susedov. Našťastie nik neotváral. Snáď neboli doma. (Pri predstave, že ešte nezosobášená suseda sa bála otvoriť dvere, aby som azda nevyštartovala po jej frajerovi aj s fľašou... sa utešujem tým, že doma ozaj nik nebol).
No, čo vám poviem... hodinu som okolo tej fľaše pobehovala! A už ma aj chuť prešla, ale povedala som si, že by bol v tom ... oný, aby som si s jednym štupľom nedala rady. Frustrovaná z vlastnej neschopnosti som sa poriadne nadýchla a zrazu počula ten ľúbezný zvuk... i naliala som si. Za odmenu.
Na druhý deň v práci sa ma môj šéf opýtal, ako si ako slamená vdova žijem. Keď som mu porozprávala príbeh s fľašou konštatoval, že som skrytá alkoholička.
