Na Pagu je kráľovstvo kamenia. Zelene je pomenej, aj tá väčšinou nízka a pichľavá...
Táto rastlinka bodliakovitá ma zaujala zvláštnym tvarom. A ani nepichá.
Všetka pôda bola vyrvaná kameniu. A vznikali takéto múriky a cesty.
More bolo skutočne také modručké. A niekedy zelenkavé, inokedy sivasto-oceľové. Ťažko sa fotilo, nepostojí ani chvíľku :-) Niekoľko ďalších pohľadov.
Zrkadlenie na piesočnom dne pri brehu.
Povljana, kde sme boli v kempe. V pozadí Velebity.
V okolí je občas zelene aj viac. A všade sú figy :-)
Cestou na Starú Povljanu.
Aj lesík, taký skoro biblický, sa nájde.
Tiež zo Starej Povljany, pohľad na Velebity, zabalené vo vate...
Ovce v jednej z kamenných ohrád. Mysleli si, že majú utekať, keď ma videli. Mimochodom, nebolo kde, keď sa prechádzate pomedzi tie ohrádky, musíte za sebou vetché drevené bráničky zatvárať.
No keď som im zaspieval "Ja som bača veľmi starý", zastavili sa, pekne počúvali a pozerali, že či naozaj. Ale najskôr asi baču v živote nevideli, tak mi uverili. :-)
Podvečer v Povljanskej zátoke.
No a nakoniec niekoľko skalno-morských záberov. Viac bude nabudúce, možno aj podľa vašich pripomienok, lebo toho, čo tu nie je a mohlo by byť je ešte veľa.
