Pôvodný plán bol letieť 11.9.,ale pán bin Ládin bol proti. Let bolzrušený a presunutý o deň neskôr,vraj kvôli bezpečnosti. Našťastie cenaostala,takže sme mohli spokojne odletieť.
Do Dílli sme prišli načas s malým medzipristátim v Jordánsku. Mesto násprivítalo 37°C horúčavou. Na letisku už čakala kopa taxikárov,ktorí sapredbiehali v nadháňaní klientov. Vzali sme hneď prvého. Chceli smedopraviť do nejakého hotela. Doviezol nás do štvrti Pahar Ganj,čo jeasi najšpinavšia štvrť v New Delhi,no to sme nevedeli. Zaplatili sme ašofér odišiel.
V tom momente sme zažili kultúrny šok. Všade kopec špiny,kvantumludí,kráv,psov. Všetci sa okolo nás zbehli. Núkali námtovar,ubytovanie,cyklorikše. Deti prosili o peniaze,ťahali ma za lano acepín upnuté na batohu. S tými batohmi sme tam boli neprehliadnutelní.Rýchlo sme sa pratali a ubytovali sa. O cene sme jednali takmer polhodinu. Všade platí pravidlo...počiatočná cena,dolu o trojnásobok. Akbudete neoblomný,tak sa Vám to iste podarí :). Hotel bol na indicképomery dobrý,len to okolie.
Prespali sme za hukotu vrtule klimatizácie a opäť nás čakala cesta na letisko,tentoraz vnútroštátne.
Leteli sme do Lehu,čo je centrum Ladakhu - Malého Tibetu.
GOMPA NAD LEHOM
Už po prílete sme videli,že to je už „iná káva.". Absolútne kľudnáoblasť,kde sú všetci úslužný. Cudzinec je pre nich ako hosť a vposlednej dobe bohužial aj zdroj príjmu. Každopádne,bolo o nás dobrepostarané v guesthouse Rainbow. Tu sme sa stretli aj z druhou polovicounášho teamu ,ktora bola už predtým na 10.dňovom treku v Zanskare.
Ešte v ten deň sme navštívili kláštor Spit Monastery (3780m) a vyšli na Old Fort (3890m) nad Lehom.
OLD FORT V LEHU
Trochu nás pobolievala hlava,no Ibalgin spravil svoje :).
Ráno sme sa rozhodli,že v rámci aklimatizácie vyjdeme na najvyšší kopecv okolí mesta. Na mape nebol značený,tak dostal názov Slivovica Peak(4153m). Z vrcholu bol pekný výhľad na celý Leh a hlavne kontrast medzitakmer púštnymi kopcami a zeleným údolím bol nádherný. Inak,počas celejdoby v Ladakhu bolo pomerne pekné a stabilné počasie,bez zrážok. Môžeza to poloha Ladakhu. Je za hlavným Himalájskym hrebeňom,ktorý bránimonzúnu i väčším prehánkam preniknúť na sever.
Ďalší deň sme aklimatizovali na bočnom hrebeni pri meste Stok,vzdialenom asi 16km od Lehu.
Vystúpili sme na najvyšší bod hrebeňa (4451m) a Stok Kangri sme maliako na dlani. Po návrate sme ako tradične isli na Main Bazar kupovaťsuveníry a dobre sa najesť,kedže zdravotné problémy už takmer pominulia jesť nám chutilo :).
Večer sme si ešte v Office vybavili taxik. V pláne bolo jazero v Tibete Pangong Tso...a tak sme ráno vyrazili.
Neskutočný adrenalín sme zažívali v aute pri prechode sedla Chang La (5300m).
CHANG LA
Nespevnená cesta kľukatá ako had,dala riadne zabrať našim nervom :). Kjazeru sme prišli večer. Postavili sme stan a tešili sa na rannédivadlo. Pri východe slnka sme už všetci boli pripravení a fotili toneskutočné predstavenie. Z jednej strany dvojfarebné,zelenomodré jazeroPangong Tso (4288m) a oproti zasnežené 6.tisícovky,no proste skvost.
PANGONG TSO
Nasledujúci deň sme opät absolvovali cestu cez Chang La a večeršťastní,že nás vodič dopravil v jednom kuse,sme krásne unavení líhalina postele v našom guesthouse.
Pôvodný plán bol robiť trek cez Kalindi Khal a spraviť 6.tisícovkuKalindi Peak,no pre nepriazeň počasia sme sa rozhodli ostať ešte vLadakhu a vystúpiť na Stok Kangri (6153m).
Nástup na kopec bol v závere doliny mesta Stok. Tam bol aj prvýcheckpoint,kde sa vyberal poplatok za permit na kopec,čo bolo 6000Rs(3000sk ) na skupinu. No nik od nás nejak peniaze nepýtal,tak smepokračovali ďalej. Počasie sa zhoršovalo a kedže naša orientačna stopa- trus zo somárov zapadla snehom,dosť ťažko sme sa orientovali. Asi vovýške 4500m , pri pozostatkoch pastierskych chyží v „osade" Mankarnosme to otočili a prespali sme v kamenej chatrči v kempe,vo výške4100m,pri dvoch chlapcoch,ktorí tam mali obchodík. Strecha bola z 40cmvrstvy slamy a asi po hodine spánku nám začalo kvapkať na hlavy aspacáky. Znechutený a premočený sme ráno zišli dolu a v Lehu sušilispacáky.
Do nášho odletu z Ladakhu chýbali štyri dni a tak sme druhý pokusmuseli urýchliť,no rozhodli sme sa,že pojdeme už len traja. Za tie dvadni napadlo asi 30cm snehu.
Ráno opät klasika. Stok...nástup na kopec (3700m). Pred BC sme stretlichlapa,ktorý vyberal peniaze za permit,takže tentokrát sme užzaplatili. Poobede sme prišli do BC (5000m).
Postavili sme stan a ja s Ivom sme sa išli pozrieť ešte do sedielka o sto metrov vyššie.
V BCčku bol našťastie prameň vody,tak odpadlo topenie snehu a večerabola rýchlo hotová. Najedli sme sa a šup do stanu. Teplotu v nociodhadujem na -15°C,stan bol namrznutý aj z vnútra. Na vrchol smevyrážali o 3:30 ešte za hlbokej noci. Traverz do ABCčka (5300m) saišiel celkom fajn,stopa bola ako - tak prešlapaná od dvoch čechov,čoišli deň predtým,no potom to otočili späť. My sme pokračovalizľava,pozdĺž ľadovca až do sedla. Tu nás čakal záverečný výstup,ktorýsa normálne ide juhovýchodnou hranou nad sedlom. No my sme zvolilivariant „Direttissima" a priamo stredom steny najstrmším úsekom sme saškriabali po striedavo snehovo - mixových úsekoch. Bolo to,ako malýpôrod. Vrchol Stok Kangri (6153m) sme dosiahli poobede o 12:37miestneho času.
IVO,MAJO A JA NA STOK KANGRI
Počasie hore bolo dobré,v diaľke sa nejasne črtal Karakoramský masív ajeho majestátna K2. Urobili sme si vrcholové foto a Majo tam zavesilvlajku svojej dediny.
POHĽADY Z VRCHOLU
Už za šera sme zišli do BC.
VÝCHOD SLNKA PRED ADVANCED BASE CAMP
Tam boli nemci a žiadali nás o jedlo,kedže chceli skúsiť ešte jedenpokus,po prvom ich neúspechu. Výprava z Írska a Škótska mala fullservis od nosičov,no tiež nevyšla. Francúzi čakali nižšie na lepšiepočasie. V ten deň dorazil aj ďalší slovenský team,no ani ten vrajpotom nevyšiel. Tak v tej dobe sme boli asi jediní,čo sme dosiahlivrchol.
Keď sa rozvidnilo,zbalili sme stan a zišli dolu do Stoku. V Lehu sme sipobalili veci a leteli sme spät do Dílli a odtiaľ hneď džípom smerJoshimat . Večer sme prespali v Rishikeshi. Po vyspaní sa v lacnomhoteli nás ešte čakala celodenná cesta do Joshimatu. Večer celívytrasení sme tam konečne dorazili. Celá cesta trvala viac ako 16h.
Joshimat je mestečko posadené na kopci a dolu je hlboký kaňon RishiGanga v ktorom tečie ešte pomerne mierny prúd Gangy,no naberá na silekaždým kilometrom. Je tu ešte väčšia chudoba ,než v Ladakhu. Dosť máloludí tu hovorí anglicky,čo sťazuje naše vybavovanie permitov na kopce.Vidieť tu aj rozdiel v náboženstve. Kým v Ladakhu bol pokojný,ažmystický budhizmus,tu prevažuje energický hinduizmus s množstvom bohov.Po vysvetlení princípov hinduizmu som na tom,čo predtým :).
Na vstup do NP Nanda Devy Sanctuary je potrebný permit a povinne ajvodca,tak sme to v miestnej kancelárii hneď zarána začali riešiť.Všetky povolenia a nákup zásob nám zabrali skoro celý deň. Minimálnyčas treku je vraj 5.dní,no to nezapadalo do nášho harmonogramu,tak smesi to skrátili na tri dni,čo sa ukázalo ako dobrý ťah,aj keď za cenuúnavy.
NP Nanda Devi Sanctuary je uzavretý od 1982 a od 1988 patrí do zoznamu UNESCO.
NP NANDA DEVI SANCTUARY
Našťastie čast parku je sprístupnená a zo sedla Dharansi pass(4486m) ajeho okolia je možnosť si vychutnat pohľad na všetky najvyššie7.tisícovky v okolí (Nanda Devi, Trisul, Dunagiri, Hardeol,Kamet) amnoho ďalsich o niečo nižších štítov.
POD DUNAGIRI (ZĽAVA:LUBO,IVO,ROMAN A JA)
Dominanta parku Nanda Devi 7817m je pomenovaná podľa Šivovej manželky Parvátí-dcéra hôr (pseudonym Nanda Devi).
Nástup bol z dediny Lata,kde sme stretli hŕbu detí,ktoré smepofotili,aj keď niektoré len za sladkú odmenu. Hm,komercia už poznačilaaj tento región.
PRACUJÚCE DETI V LATE
Dnešný ciel bol sedlo Lata Kharak (3689m). Čakalo nás prudké stúpanie1400 výškových metrov a náš vodca mal čo robiť,aby za nami stačil.
NÁŠ VODCA
Prespali sme v plechovej búde za spoločnosti troch vodcov,čo tamfrancúzom deň predtým robili vynášku. Ranné výhľady boli neuveriteľné a360° panoráma bola neskutočná. Najmä Dunagiri, Bethartoli Himal aRonthi Peak nás svojim pekným zjavom priťahovali a fotoaparáty cvakaliodušu.
POHĽAD Z LATA KHARAK
Našou dalšou zastávkou bol Dharansi Pass (4486m) a Dharansi,ktorý je konečnou stanicou NP.
ODDYCH PRI DHARANSI PASS
Tu sme zažili najkrajšie momenty treku. Západ slnka a krásne dočervenanasvietená Nanda Devi (7817m),bol pre nás neopakovateľný zážitok,naktorý iste nikdy nezabudneme.
NANDA DEVI - "KRÁĽOVNÁ CELÉHO NÁRODNÉHO PARKU
Ráno sme ešte počkali na východ slnka a čakalo nás zostúpanie vyše 2000 výškových metrov do Laty.
CESTOU DOLU SME BOLI V DEDINE U VODCOVÝCH ZNÁMYCH
Po tomto trojdní sme si v Joshimate dali deň na regeneráciu,vôbec prvý počas treku.
Na záver sme chceli vystúpiť na panoramaticku horu Pangarchula (5183m).
Nástup na trek bol v Auli (2750m) pod lanovkou. Je to asi najznámejšie lyžiarske stredisko v Indii.
Cestou pod Kuarri Pass (3640m),kde sme spali,sme mali pekný výhľad na Hathi Parbat.
HATHI PARBAT
Za ním z druhej strany je Valley of flowers,ktoré by bolo zaujímavénavštíviť v lete,kvoli bohatej kvetene obklopenej ľadovými štítmi.
V kempe pri Kuarri Pass bolo rušno. Bola tam veľká americká výprava aplus nejaká menšia francúzska. My sme ale zaľahli do stanov a ráno smesa opät v trojici vybrali vybrali na vrchol Pangarchula. Počasie smemali opät slnečné,výhľady skvelé,až sme si priali viac obláčikov,kvôliefektnejším fotkám:)
Cestou hore sa k nám pridal aj domáci pes,bol s nami tri dni a vyšielaž na vrchol. Po velkých skalných blokoch pokrytých snehom a miestamiaj ľadom to bol slusny výkon a na vrchole si od nás vyslúžil kúsokslaninky:)Večer už sme boli opät v tábore a na druhý den v Joshimate.
Zostal nám deň rezervy,tak sme navštívili neďaleký Badrinath,jeden zo štyroch prameňov Gangy.
CHRÁM V BADRINATHE
Jedno z najväčších pútnických miest sa nachádza priamo pod krásnym štítom Neelkanth (6596m).
Posvätnosť tohto miesta je priam mrazivá a nemyslím tým ľadový chlad prúdiaci od Neelkanthu.
Pred chrámom zo „štvorsérie" Char Dham (ešte Gangotri,Yamunotri aKedarnath... sú to štyri pramene Gangy) je stále množstvo pútnikov amodlitby tu znejú nepretržite.
Týmto miestom sme dali bodku za našim dobrodružstvom. Čakala nás už len dvojdňová cesta späť do Dílli.
Tam sme ešte navštívili Národné múzeum. Obrovský komplex plnýexponátov,počnúc expozíciou sôch,obrazov,mincí,kobercov,oblečenia akončiac maketami lodí,zbraní a všeličoho iného z indickej histórie. Nadôkladnejšie prezretie by nestačil ani celý deň. Poobede sme boli eštev známej mešite Jama Masjid.
JA V JAMA MASJID
Kedže sme mali kraťasy,zahalili nás do deky(10Rs) a museli sme savyzuť (za stráženie ďalších 10Rs + vstupné a ešte aj extra za vyhliadkuz veže). Boli sme tam poriadna rarita a každý sa s nami snažilnadviazat rozhovor. Vládla tam skvelá atmosféra. Z veže je výhľad naznámu Red Fort. Stihli sme ešte pokúpiť kvantum čajov a korení zpreslávených indických regiónov Assam,Kangra,či Darjeeling a minuli smetakmer všetky zvyšné rupie.
6.októbra poobede sme pristáli opäť tou istou linkou vo Viedni a pomesiaci strávenom vo veľhorách,sa vrátili do európskej reality.
PS: Viac foto na : http://picasaweb.google.com/jan.kazarik
