Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) je rozpočtová organizácia, ktorá zamestnáva viac ako 400 zamestnancov (v roku 2004 ich bolo 414) s finančnými nákladmi prevyšujúcimi ročne 170 miliónov Sk. Najvýznamnejšie výdavky z rozpočtu idú najmä na tieto aktivity (plán pre rok 2006): koncepčné úlohy, ktoré zahŕňajú odborné podklady a stanoviská, prehodnotenie národnej sústavy chránených území, správu, dokumentáciu, aktivity súvisiace s medzinárodnými dohovormi, prípravu a revíziu metodík, prípravu inej legislatívy a iné úlohy (cca. 50 mil. SKK), budovanie sústavy NATURA 2000 (28,2 mil. SKK), praktická starostlivosť o prírodu (28,1 mil. SKK), strážny dozor a služba (23,4 mil. SKK), investičné akcie, budovanie a údržba zariadení (21,6 mil. SKK), monitoring, informatika a dokumentácia (6 mil. SKK), edičná činnosť (4,79 mil. SKK), veda, výskum, výchova, vzdelávanie (7,8 mil. SKK), zvyšovanie úrovne informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti (4,4 mil. SKK).
Čo robiť?
Štátna ochrana prírody SR je organizáciou, ktorá nesie typický "rukopis" Lászlóa Miklósa, ktorý za osem rokov svojej pôsobnosti najmä zdvojoval, rozširoval a prideľoval nadbytočné úlohy pre svojich úradníkov, taktiež zmiešaval úlohy, ktoré patria vláde, s úlohami, ktoré má zabezpečovať súkromný sektor. Výsledkom je jeden z najneefektívnejšie fungujúcich rezortov, ktorému síce neustále rastú výdavky, ale na zlepšovaní kvality životného prostredia sa to zásadne neprejavuje.
Nevyhnutným predpokladom transformácie Štátnej ochrany prírody je uskutočnenie zásadnej reformy ochrany prírody na Slovensku, s dôrazom na vytvorenie moderných správcovských organizácií jednotlivých parkov s vysokým stupňom nezávislosti rozhodovania (ale i kontroly) a s kombinovaným spôsobom financovania (umožňujúcim napríklad podnikanie, či flexibilné disponovanie s pozemkami - samozrejme, za zmluvne dohodnutých podmienok).
ŠOP SR realizuje rôzne „koncepčné“ úlohy s veľmi nejasným obsahom (zabezpečuje odborné zázemie... koordinuje... vykonáva odbornú starostlivosť a hospodárenie... predkladá podklady, plní úlohy...), ktoré prekrývajú činnosti v pôsobnosti pracovníkov ústredného orgánu ministerstva životného prostredia. ŠOP SR pôsobí nadbytočne vo vede a výskume, ktoré majú zabezpečovať univerzity a súkromný (napríklad mimovládny) sektor. ŠOP SR sa venuje i činnostiam, ktoré z veľkej časti už zabezpečuje alebo dokáže zabezpečovať súkromný sektor v trhových podmienkach s alebo bez vládnej objednávky, napríklad rozsiahlu edičnú činnosť, vzdelávanie a poradenstvo, projektovú, či analytickú činnosť. Veľkú časť výdavkov ŠOP SR predstavuje strážna služba, ktorá je ďalším neuváženým konceptom súčasného ministra, keďže na úseku kontroly a prevencie by mala fungovať profesionálna organizácia prepojená na orgány činné v trestnom konaní. A napokon, za odôvodniteľné úlohy ŠOP SR nemožno považovať ani tie, ktoré súvisia s praktickou starostlivosťou o prírodu (napríklad značenie chodníkov, či záchrana vážne ohrozených druhov), pretože väčšinu z nich je možné previesť na dúkromnú správu (podobným spôsobom sú spravované napríklad niektoré hydromelioračné zariadenia). V prípade ŠOP SR teda platí, že časť nevyhnutných aktivít je potrebné vrátiť do kompetencií ústredia MŽP SR a väčšinu doterajších činností následne zrušiť, resp. vykonávať prostredníctvom zmlúv so súkromnými poskytovateľmi služieb.
Uskutočnenie týchto krokov vytvára dobré predpoklady na zachovanie tých úloh vlády, ktoré jej prináležia, bez ujmy na kvalite ochrany prírody. Predpokladáme, že pri navrhovanom postupe reformy a pri triezvom, nepopulistickom odhade, je možné ušetriť vo verejných výdavkoch prinajmenšom dve tretiny tejto sumy, t.j. minimálne 110 mil. Sk ročne. Spolu s predchádzajúcim návrhom to činí celkovú úsporu vo výške minimálne 160 mil. Sk ročne.
