Hnojili a striekali a hnojili a striekali. A za Západom stále zaostávali. Problémom socialistického poľnohospodárstva bola neefektívnosť.
Nielen na sociálnych sieťach sa nestále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o HDP v ČSSR, kúpyschopnosti obyvateľstva, ovzduší, nekvalitných potravinách a veku dožitia je tu zopár faktov o poľnohospodárstve.
Podrobne sa tejto problematike venuje publikácia Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: realita namiesto mýtov," z ktorej primárne čerpám v tomto príspevku.
Autormi kapitoly o centrálne riadenom hospodárstve sú Peter Gonda a Radovan Potočár. Voľne dostupnú ju nájdete tu. Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie.
Ukradli ľuďom pôdu
Krátko po uchopení moci komunisti začali svoje bačovanie ozrutnou krádežou. Išlo o skrytú formu znárodnenia. Formálne vydali zákon o jednotných roľníckych družstvách, ktorý hovoril o tom, že sa budú "zakladať na podklade dobrovoľnosti jednotné roľnícke družstvá“.
V praxi však komunisti využili všetky nástroje moci, aby majiteľov pôdy prinútili vstúpiť do družstva. Využívali proti nim rozsiahlu propagandu, v ktorej sedliakov nazývali kulakmi a dedinskými boháčmi, uvaľovali sankcie za nesprávne postupy v poľnohospodárskej výrobe, predpisovali im nezmyselne veľké odvody dávok mäsa a poľnohospodárskych plodín. V roku 1949 boli odvody stanovované individuálne, niekedy vyššie až o tridsať percent.
Od roku 1951 komunisti sankcie ešte sprísnili a nezlomiteľných „kulakov" zatvárali, posielali na nútené práce, konfiškovali im stroje aj zvieratá a rodiny presídľovali.
Do vedenia JRD sa často dostávali neodborní a neskúsení pracovníci, čo prispelo k tomu, že násilne vytvorené družstvá boli značne neefektívne.
Dôsledky „bačovania“
Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Niekoľko zhnrnutí od Petra Gondu a Radovana Potočára z vyššie zmienenej publikácie "Socializmus: realita namiesto mýtov":
Celkový objem poľnohospodárskej produkcie na začiatku 50. rokov podľa oficiálnych údajov klesal. Hrubá produkcia agrárneho sektora prekonala svoju predvojnovú úroveň (72,5 mld. Kčs v roku 1936) až v 60. rokoch (75,4 mld. Kčs v roku 1966).
Ukazujú to oficiálne čísla priznané režimom (zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR, 1985, Federálny štatistický úrad, str. 230).
Následný rast produkcie umožnila najmä masívna mechanizácia, chemizácia a dotovanie poľnohospodárstva štátom. Cieľom komunistov bola ekonomicky nezmyselná a v praxi nedosiahnuteľná „potravinová sebestačnosť“.
Napriek čoraz zreteľnejšej neefektívnosti štát nalieval do poľnohospodárstva ďalšie a ďalšie zdroje.
Čo tento extenzívny rast znamenal?
Spotreba priemyselných hnojív prudko rástla, najmä od 60. rokov. V tomto ukazovateli sme Západ predbehli naozaj suverénne (Zdroj: opäť Historická štatistický ročenka, tento raz str. 213).
"Napríklad v roku 1971 sa v Československu spotrebovalo 192 kg čistých živín v priemyselných hnojivách na hektár, kým vo Francúzsku to bolo 40 kg a v Rakúsku 106 kg," upozorňoval J. Kazimiour v roku 1975 (Technický a ekonomický rozvoj ČSSR, STNL, str. 105).
Komunisti pritom plánovali, že spotreba hnojív bude rásť ešte rýchlejšie. Napríklad podľa päťročného plánu z roku 1955 mali dodávky hnojív vzrásť o 59 %, skutočnosť bola len 43 % (zdroj: Zákon č. 63/1958: https://bit.ly/3mTluNK).
Na druhej strane bola spotreba dusíkatých hnojív v roku 2018 oproti roku 1990 nižšia o 17%, spotreba fosforečných hnojív o 78% a draselných hnojív o 85%.
Masívna bola tiež spotreba pesticídov. Kým v roku 1980 farmári na Slovensku aplikovali 19 017 ton rôznych druhov pesticídov, v roku 1992 to bolo 2 466 ton, o 87% menej . V prepočte na hektár pôdy to bol pokles zo 7,68kg na 1,01kg (zdroj: Správa o stave životného prostredia, 1993).
Od začiatku 90. rokov spotreba pesticídov postupne a kolísavo rástla. V súčasnosti je oproti 80. rokom polovičná.
Doplňme tiež, že poľnohospodárstvo malo k dispozícii obrovské ľudské zdroje. Pracovala v ňom podstatne väčšia proporcia ľudí ako dnes.
_____________________________________
Prečítajte si tiež:
_____________________________________
A aké boli výsledky?
Výnosnosť obilnín a zemiakov za úrovňou poľnohospodárstva v susednom Rakúsku a ďalších štátoch Západu výrazne zaostávala a zvyšovala sa len pomaly.
Dobrým príkladom je tiež dojivosť kráv: kým v ČSSR v roku 1970 pripadalo na jednu dojnicu necelých 2600 litrov mlieka, v Rakúsku to bolo 3100 litrov, v NSR 3800 litrov, v Dánsku 3900 litrov a v Holandsku 4300 litrov.
Produkcia v poľnohospodárstve navyše zaostávala aj oproti oficiálnemu plánu.
Napríklad zákon o päťročnom pláne z roku 1948 (https://bit.ly/32j78P6) počítal s rastom hrubej hodnoty poľnohospodárskej produkcie na 105 miliárd Kčs v roku 1953. Realita v roku 1953 zaostala za plánom zhruba o 50%.
Socialistické poľnohospodárstvo začalo za Západom zaostávať prakticky od začiatku. Spôsobilo ho násilné odobratie pôdy, neefektívne družstevné riadenie a postupom času zaostávanie nielen v technológiách, ale aj v šľachtení, či plemenitbe.
Zlyhávania nahrádzali komunisti dotovaním výroby, dovozom a prehnanou chemizáciou pôdy.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS
Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár
