1.) Na Liptove už druhú zimu nie je poriadny sneh. Lokálne dáta vedia, čo sa patrí. Tie globálne, podľa satelitných dát remss.com, však naznačujú, že teploty v novembri a decembri 2007 boli najchladnejšie od roku 2000 (link). Viac v článku Luboša Motla. (link)
2.) Ďalší kandidáti do grínpisáckeho zoznamu vedcov (link), ktorí sú vraj nedôveryhodní preto, lebo ich neplatí len štát, sa stretli na seminári Globální oteplování - Fakta a Mýty, ktorý zorganizoval v novembri pražský think-tank Centrum pro ekonomiku a politiku. Aj s legendou československej hydro(pedo)lógie profesorom Kutílkom. (link)
3.) Starý pán profesor S. Fred Singer (University of Virginia) stihol minulý rok navštíviť Slovensko (link) a popri tom byť i spoluautorom veľmi diskutovaného vedeckého článku, ktorý vyšiel v decembri v časopise International Journal of Climatology of the Royal Meteorological Society. (link) Jeho ďalšími autormi sú profesor David H. Douglass (University of Rochester), profesor John R. Christy (University of Alabama) a Benjamin D. Pearson. Článok A comparison of tropical temperature trends with model predictions porovnáva 22 známych klimatických modelov s aktuálnymi výsledkami a údajne spochybňuje schopnosť modelov predpovedať vývoj globálneho otepľovania (komentár: link). S. Fred Singer: „Súčasný trend globálneho otepľovania je jednoducho len súčasťou prirodzeného cyklu otepľovania a ochladzovania klímy, ktorý bol pozorovaný v jadre ľadu, v hlbokých morských sedimentoch, stalagmitoch atď.“.
4.) Marc Morano opäť provokuje. A dostalo sa mu za to aj ocenenie: Congressional Management Foundation (link) zaradila internetovú stránku senátora Jamesa Inhofea http://www.epw.senate.gov/minority v ocenení „Gold Mouse Award" medzi najlepšie stránky v celom kongrese (link). Spomínaný Marc Morano je práve tou šedou eminenciou, ktorá napĺňa senátorov web skvelými informáciami o všetkom podstatnom, čo sa kde (nielen v klimatickej vede) šuchne. Najnovšou Marcovou zábavou je kompletizovať zoznam prominentných vedcov, ktorí sú skeptickí voči niektorej z téz teórie globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou. A napočítal ich vraj už 400, pričom ku každému (údajne) priradil aj ich citáty, odkazy a biografiu. (link) Kiežby aj slovenskí asistenti poslancov vykazovali takú schopnosť zaslúžiť si svoj plat. Mňa by to bavilo, ale ešte viac by ma bavilo byť poslancom. A úplne najviac ministrom pôdohospodárstva alebo životného prostredia.
5.) Títo Rusi nikdy nedajú pokoj. Habibullah Abdusamatov (zjavovaný na webe aj ako Habibullo I. Abdussamatov či Khabibulo Absudamatov, za čo som už dostal nie jednu hubovú polievku, preto ho volajme radšej Хабибулло Исмаилович Абдусаматов (link)), skrátka tento chlapík z Laboratory of Physics, Pulkovo Observatory (link) je stále presvedčený, že Zem už dosiahla vrchol teplej periódy a speje do poriadneho ochladenia. Vraj je to spôsobené solárnymi cyklami, my dúfajme, že to nie je len ďalší protiamerický protestsong. (link, link)
6.) Podobnej polievky sa ušlo aj Jeho Excelencii Ban Ki-Moonovi, generálnemu tajomníkovi OSN. Viac ako stovka vedcov z niekoľkých krajín, z ktorých mnohí nie sú len nejakými asistentmi asistentov, mu totiž na margo klimatickej konferencie v Bali napísali spoločný list, v ktorom naliehajú, aby medzinárodné spoločenstvo prestalo bojovať proti klimatickej zmene, pretože tá je len obyčajným prírodným javom, s ktorým sa ľudstvo stretáva po celé veky. (link, link)
7.) Nobelovu cenu za mier získali Al Gore a IPCC. K udeleniu ceny článok z archívu /presunutý z 13.10.2007/:
O udelení Nobelovej ceny za mier rozhoduje päťčlenný výbor, ktorý je volený nórskym parlamentom (štyria z terajších členov sú bývalí poslanci parlamentu). (link) Podobne ako v súčasných slovenských reáliách, i v nórskych má parlamentnú väčšinu sociálnodemokratická koalícia. (link) Ak bybol Nobelov výbor volený súčasným slovenským parlamentom, jeho členmi by pokojne mohli byť dvaja, či traja bývalí komunisti zo SMER-u a ĽS-HZDS (možnosť výberu je nespočetná), jeden gardoidný zjav za SNS (napríklad "profesor“ Rydlo, František Vnuk, či Milan S. Ďurica), jeden environmentálny aktivista za SDKÚ (napríklad Mikuláš Huba, Michal Kravčík, či Ľubica Trubíniová) a jeden zástupca kresťanských demokratov. Hoci nórski nominanti vzišli z politického prostredia, ktoré má oveľa dlhšiu historickú tradíciu a dozaista i omnoho kultivovanejšiu politickú kultúru, nie je dôvod pochybovať nad tým, že aj v takomto slovenskom zložení by medzi horúcimi kandidátmi na ocenenie bojovníkov za svetový mier boli práve Al Gore a Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC). Obaja ocenení totiž vyhovujú prístupu k životu, ktorý vychádza z presvedčenia, že najväčšou hrozbou pre svet je sloboda a korporatívny kapitalizmus a že tieto hrozby môže odstrániť len silná ruka štátu.
Ak spaľovanie fosílnych palív človekom spôsobuje zmenu klímy a je skutočnou hrozbou pre mier na Zemi, potom vedci, ktorí túto závažnú kauzalitu javov preukážu, si bezpochyby zaslúžia Nobelovu cenu za fyziku, či chémiu. Klimatológovia z IPCC však túto kauzalitu nepreukázali, i preto ich výstupy hovoria o vplyve človeka na zmeny klímy zatiaľ len vo vyšších pravdepodobnostných hodnotách (naposledy nad 66 percent). Vedecký konsenzus mimo rámca odborníkov z IPCC je v tejto otázke zjavne ešte slabší. (link)
Takmer každým rokom odhaľujú držitelia Nobelovej ceny za mier podstatu problému s definíciou kritérií, na základe ktorých je určovaný držiteľ ocenenia. Kauza Jásira Arafata ukázala, že bojovníkom za mier môže byť niekto i tým, že niekoľko rokov rozpútava ozbrojené konflikty a potom s tým (naoko) prestane. Prípad laureáta za tento rok ukázal, že pod pojem „príspevok k mieru“ sa zmestí i šírenie pohodlných lží. (link)
