S veľmi podobným návrhom prišli aj poslanci Podmanický a Kéry.
Ponúkam niekoľko dôvodov, pre ktoré návrh neschváliť.
Názory ľudí
Pred rozpravou v parlamente sa v médiách objavili výsledky dvoch prieskumov verejnej mienky. Jeden sa pýtal na zákaz nedeľného predaja všetkých obchodov (až na výnimky), druhý na predaj vo veľkých potravinách.
Výsledky boli veľmi podobné. Približne tri štvrtiny až 80 % respondentov preferuje možnosť, aby vláda neumožnila mať v nedeľu otvorené obchody.
Na dôvody ich preferencií sa prieskumy nepýtali. Skúsme však hľadať tie, ktoré možno objektívne uznať.
So zákazom nedeľného predaja bude bezpochyby súhlasiť určitá časť z približne 2 % pracovníkov na Slovensku, ktorých sa podľa think-tanku INESS bude toto obmedzenie týkať. Ak pripočítame ich najbližšiu rodinu, s ktorou žijú, aj tak to nebude tvoriť spolu viac ako 3 % zo všetkých obyvateľov Slovenska, z ktorých však len nejakej časti to prekáža.
Oveľa väčšiu skupinu vytvorme z tých, ktorí žijú v blízkosti veľkých obchodov. Priznajme im, že im prekáža hluk prevádzky v nedeľu. Pripusťme im nárok na túto dávku menšej tolerantnosti.
Do tejto skupiny však nezapočítame ľudí, ktorí žijú ďaleko od prevádzky (podľa hlukových máp) a ľudí, ktorí si svoj byt obstarali až po spustení prevádzky, keďže byt kupovali s týmto vedomím.
Vo výsledku tak zostávajú v skupine ľudí, ktorí nemajú objektívne uznateľný dôvod pre to, aby im mohli otvorené nedeľné prevádzky prekážať, takmer všetci obyvatelia vidieka, kde veľké potraviny nie sú, a veľká časť obyvateľov miest, teda tých, ktorí žijú od veľkých obchodov ďaleko.
Aj pri konzervatívnom odhade by to znamenalo, že najmenej 30 % obyvateľov Slovenska – teda 1,7 milióna dospelých ľudí – sa domnieva, že vláda by mala niekomu inému zakázať robiť niečo, čo im objektívne nemôže nijako významnejšie prekážať.
Treba počítať s tým, že zákazom nedeľného predaja sa podporí aj motivácia ľudí, ktorých sa zákaz nijako netýka, ale s ním nesúhlasia „len tak“.
Iné prieskumy
Predkladatelia tvrdia, že „týmto súčasným stavom prichádzajú mnohé matky a otcovia o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a rodinou.“
Nevedno akými dátami je tvrdenie predkladateľov podporené, nakoľko to neuviedli.
Ponúkam však dve štúdie, ktoré tieto tvrdenia spochybňujú.
Britská štúdia (Lancaster University) z roku 2018 reagovala na prebiehajúcu debatu v krajine ohľadom zákona, ktorý reguluje počet pracovných hodín v nedeľu pre väčšie obchody. Debata sa týkala toho, či absolútne uvoľniť predaj v nedeľu, prípadne opätovne zaviesť nedele bez otvorených obchodov, tak ako tomu bolo pred rokom 1994.
Štúdia prišla so zaujímavými výsledkami, ktoré odporujú predstave predkladateľov:
asi 64 % zákazníkov považuje nedeľné nákupy za rodinnú aktivitu - väčšina respondentov si myslí, že otvorené obchody v nedeľu by boli skvelým mechanizmom pre trávenie dlhšieho času s rodinou,
približne tretina ľudí v čase, keď sú obchody v nedeľu zatvorené, trávi voľný čas prácou,
86 % zákazníkov si myslí, že otvorené obchody v nedeľu žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňujú rodinný život,
96 % si myslí, že by otvorenie obchodov v nedeľu nemalo žiaden negatívny vplyv na náboženský život.
S podobnými výsledkami prišla aj maďarská štúdia, ktorá vyšla v roku 2016 v renomovanom medzinárodnom vedeckom časopise Romanian Review of Regional Studies, a ktorá reagovala na zákon z roku 2015. Tento zákon zakázal nedeľný predaj pre veľké obchody, ale aj drvivú väčšinu maloobchodných prevádzok.
Vzhľadom na nespokojnosť verejnosti bol tento zákon v roku 2016 zrušený.
Ekonomické dôsledky
Analytici zo združenia INESS vydali k téme tohto návrhu analýzu, podľa ktorej v nedeľu pracuje zhruba 18 % zamestnancov, ale len jedna sedmina z nich pracuje v maloobchode. Zároveň to samozrejme neznamená, že pracujú každú nedeľu. Priemerne títo zamestnanci strávia iba jednu dvanásťhodinovú nedeľu v mesiaci.
Títo zamestnanci zvyčajne pracujú systémom „krátky a dlhý týždeň“, teda práca v nedeľu ich môže zasiahnuť v mesiaci dvakrát, avšak v prospech rovnakého počtu víkendov predĺžených o piatok.
Analytici odhadujú, že v prípade fiktívneho nákupného centra s 50 prevádzkami to znamená pokles približne 45 pracovných miest na plný úväzok.
V komunikácii Európskej komisie z roku 2018 k téme Európsky maloobchodný sektor vhodný pre 21. storočie je niekoľko zaujímavých informácií:
Vo Francúzsku zákon „Loi Macron“ rozšíril rozsah turistických oblastí, v ktorých sú otváracie hodiny obchodov flexibilnejšie, a zaviedol možnosť otvorených obchodov až na 12 nedieľ za rok namiesto piatich. Odhadovalo sa, že len toto malé uvoľnenie predaja prinesie zisky z obratu maloobchodných pododvetví o 20 % a rovnako tak narastú nové pracovné miesta.
Štúdia z roku 2014, ktorá spätne analyzuje účinky deregulácie v Nemecku z roku 2006, dospela k záveru, že zmierňujúce obmedzenia v pracovnej dobe zvýšili zamestnanosť o 0,4 pracovníkov na jeden obchod, čo zodpovedá celkovému účinku na zamestnanosť vo výške 3 až 4 percentá.
Podľa údajov španielskych orgánov bol od roku 2012 zaznamenaný vzostupný trend v maloobchodnom predaji a v zamestnanosti, teda v čase, keď došlo k liberalizácii otváracích hodín obchodov, ktorá maloobchodníkom umožnila rozšíriť počet hodín otvorených prevádzok a liberalizovala nedeľné obchodovanie.
Hodnotenie zmeneného a doplneného zákona o otváracích hodinách obchodov, s ktorým prišla holandská vláda v roku 2016, sa zameriavalo na prieskum maloobchodníkov v mestách, kde miestne úrady povoľujú nedeľné otváranie, a v tých, v ktorých musia zostať obchody zatvorené. Prieskum odhalil, že liberalizácia pravidiel ohľadom otváracích hodín v nedeľu viedla k zvýšeniu príjmov pre dve tretiny maloobchodníkov v obciach, kde bolo povolené nedeľné otváranie. Viac ako 30 % obchodov, ktoré neboli otvorené v nedeľu, zaznamenalo pokles výnosov.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila fínska obchodná federácia v roku 2016 po liberalizácii otváracích hodín obchodov, viac ako 80 % obchodov so spotrebným tovarom a takmer polovica špecializovaných obchodov s tovarom pociťovali, že sa zvýšila hospodárska súťaž, čím sa uľahčil život spotrebiteľom, pričom až 46 % maloobchodných firiem zvýšilo počet svojich zamestnancov.
Niečo za niečo
Fakty nasvedčujú, že zákazom nedeľného predaja si šesť predavačiek alebo predavačov zo siedmich bude síce môcť namiesto dvoch nedieľ v mesiaci užívať voľno až štyri nedele, avšak na úkor svojho nižšieho platu a najmä na úkor siedmej predavačky, ktorá tým príde (prinajmenšom dočasne) o prácu.
Regulácie trhu totiž zvyčajne spôsobujú, že jeden človek sa bude mať lepšie na úkor druhého.
A tak je tomu aj v tomto prípade.
Autor: Radovan Kazda
Na podkladoch spolupracovala: Diana Motúzová
