Evanjelikom rozrúbali vojaci dvere na škole a cez ňu sa dostali aj do kostola
V r. 1672 súd v Trnave na čele s kráľovským miestodržiteľom, uhorským katolíckym prímasom Jurajom Szelepcsényim vyniesol rozsudok, podľa ktorého mali byť bratislavským evanjelikom odobraté oba kostoly aj gymnázium. Vraj boli postavené v rozpore s kráľovými nariadeniami. Išlo o väčší evanjelický kostol, určený potom pre Nemcov, postavený r. 1638, a o menší evanjelický kostol určený pre Maďarov a Slovákov, postavený r. 1658. Gymnázium postavili r. 1656 a bolo stavebne prepojené s nemeckým kostolom. Evanjelici, ktorých bola vtedy v Bratislave väčšina, odmietali vyhovieť súdu a kostoly ani školu nevydali. Zasiahol až prezident Uhorskej komory (úrad mal na starosti aj majetkové záležitosti krajiny), katolícky biskup a bývalý vojak Leopold Kolonič. Dňa 18. júla 1672 si povolal na pomoc vojsko, ktoré sa rozmiestnilo v okolí kostolov a požiadal jedného vojaka, aby sekerou rozrúbal ťažké dvere na škole prepojenej s nemeckým kostolom. Takto sa dostali aj do kostola a zvnútra ho otvorili. Ani do maďarsko-slovenského kostola sa nedostali cez vstupné dvere, ale cez dom, s ktorým bol prepojený. Veľký evanjelický kostol dostal jezuitský rád a malý kostol dostal rád uršulínok.
Evanjelici v Bratislave si kamenné kostoly postavili až za Márie Terézie
Takto prišli bratislavskí evanjelici o miesta, kde by dôstojne vykonávali svoje bohoslužby. Postupne si postavili dva drevené kostoly, ale mohli len za hradbami mesta. Tam si postavili aj drevenú školu (učil v nej napr. v r. 1714-9 aj Matej Bel, ktorý sa potom stal jedným z bratislavských nemeckých evanjelických farárov). Kamenné kostoly si bratislavskí evanjelici postavili až na konci vlády Márie Terézie. Veľký v r. 1776 a malý r. 1777. Oba stoja dodnes. Kamennú školu si postavili až za vlády cisára Jozefa II. v r. 1783. Po r. 1840 sa v škole, vtedy už lýceu, predtým gymnáziu, rozvinulo slovenské národné hnutie, ktorého ideológom bol učiteľ, neskôr novinár Ľudovít Štúr.
