Ako prišli bratislavskí evanjelici r. 1672 o oba svoje kostoly aj o školu

Písmo: A- | A+

V r. 1672 odobrali evanjelikom v Bratislave oba kostoly aj gymnázium. Potom mali len drevené za hradbami mesta. Kamenné si postavili až o vyše sto rokov.

V tejto budove bolo do r. 1672 bratislavské evanjelické gymnázium. Evanjelici si ho postavili r. 1656. Budova doteraz púta svojou jednoduchou krásou a racionálnosťou. V r. 1672 cisárski vojaci rozrúbali na škole dvere, vnikli dovnútra a vošli zozadu do pripojeného evanjelického kostola. Následne kostol aj so školou dostal jezuitský rád.
V tejto budove bolo do r. 1672 bratislavské evanjelické gymnázium. Evanjelici si ho postavili r. 1656. Budova doteraz púta svojou jednoduchou krásou a racionálnosťou. V r. 1672 cisárski vojaci rozrúbali na škole dvere, vnikli dovnútra a vošli zozadu do pripojeného evanjelického kostola. Následne kostol aj so školou dostal jezuitský rád. 
Pôvodne evanjelický kostol v Bratislave. Evanjelici si ho postavili r. 1638. V r. 1672 ho na pokyn prezidenta Uhorskej komory, katolíckeho biskupa a bývalého vojaka Leopolda Koloniča zabrali vojaci. Kostol potom odovzdali jezuitskému rádu. Leopold Kolonič sa v tomto kostole nechal aj pochovať.
Pôvodne evanjelický kostol v Bratislave. Evanjelici si ho postavili r. 1638. V r. 1672 ho na pokyn prezidenta Uhorskej komory, katolíckeho biskupa a bývalého vojaka Leopolda Koloniča zabrali vojaci. Kostol potom odovzdali jezuitskému rádu. Leopold Kolonič sa v tomto kostole nechal aj pochovať. 
Bývalý evanjelický kostol, v ktorom sa konali maďarské a slovenské bohoslužby. Bratislavskí evanjelici si ho postavili r. 1658. Vojaci ho zabrali r. 1672. Následne ho dostal ženský rád uršulínok.
Bývalý evanjelický kostol, v ktorom sa konali maďarské a slovenské bohoslužby. Bratislavskí evanjelici si ho postavili r. 1658. Vojaci ho zabrali r. 1672. Následne ho dostal ženský rád uršulínok. 
Leopold Kolonič, katolícky biskup, prezident Uhorskej kráľovskej komory. Dňa 18. júla 1672 dal pokyn vojsku, aby odobralo evanjelikom oba bratilsavské kostoly aj školu.
Leopold Kolonič, katolícky biskup, prezident Uhorskej kráľovskej komory. Dňa 18. júla 1672 dal pokyn vojsku, aby odobralo evanjelikom oba bratilsavské kostoly aj školu. 
Exlibris uhorského prímasa, kráľovského miestodržiteľa Juraja Selepčéniho (1595-1685) podľa vlastného portrétu - bol aj rytcom. V r. 1672 bol predsedom súdu v Trnave, ktorý rozhodol o odobratí oboch evanjelických kostolov v Bratislave, lebo vraj boli postavené v rozpore s nariadeniami kráľa.
Exlibris uhorského prímasa, kráľovského miestodržiteľa Juraja Selepčéniho (1595-1685) podľa vlastného portrétu - bol aj rytcom. V r. 1672 bol predsedom súdu v Trnave, ktorý rozhodol o odobratí oboch evanjelických kostolov v Bratislave, lebo vraj boli postavené v rozpore s nariadeniami kráľa.  (zdroj: Bibliotheca Ecclesiae Metropolitanae Strigoniensis)

Evanjelikom rozrúbali vojaci dvere na škole a cez ňu sa dostali aj do kostola
V r. 1672 súd v Trnave na čele s kráľovským miestodržiteľom, uhorským katolíckym prímasom Jurajom Selepčénim vyniesol rozsudok, podľa ktorého mali byť bratislavským evanjelikom odobraté oba kostoly aj gymnázium. Vraj boli postavené v rozpore s kráľovými nariadeniami. Išlo o väčší evanjelický kostol, určený potom pre Nemcov, postavený r. 1638, a o menší evanjelický kostol určený pre Maďarov a Slovákov, postavený r. 1658. Gymnázium postavili r. 1656 a bolo stavebne prepojené s nemeckým kostolom. Evanjelici, ktorých bola vtedy v Bratislave väčšina, odmietali vyhovieť súdu a kostoly ani školu nevydali. Zasiahol až prezident Uhorskej komory (úrad mal na starosti aj majetkové záležitosti krajiny), katolícky biskup a bývalý vojak Leopold Kolonič. Dňa 18. júla 1672 si povolal na pomoc vojsko, ktoré sa rozmiestnilo v okolí kostolov a požiadal jedného vojaka, aby sekerou rozrúbal ťažké dvere na škole prepojenej s nemeckým kostolom. Takto sa dostali aj do kostola a zvnútra ho otvorili. Ani do maďarsko-slovenského kostola sa nedostali cez vstupné dvere, ale cez dom, s ktorým bol prepojený. Veľký evanjelický kostol dostal jezuitský rád a malý kostol dostal rád uršulínok.

Evanjelici v Bratislave si kamenné kostoly postavili až za Márie Terézie
Takto prišli bratislavskí evanjelici o miesta, kde by dôstojne vykonávali svoje bohoslužby. Postupne si postavili dva drevené kostoly, ale mohli len za hradbami mesta. Tam si postavili aj drevenú školu (učil v nej napr. v r. 1714-9 aj Matej Bel, ktorý sa potom stal jedným z bratislavských nemeckých evanjelických farárov). Kamenné kostoly si bratislavskí evanjelici postavili až na konci vlády Márie Terézie. Veľký v r. 1776 a malý r. 1777. Oba stoja dodnes. Kamennú školu si postavili až za vlády cisára Jozefa II. v r. 1783. Po r. 1840 sa v škole, vtedy už lýceu, predtým gymnáziu, rozvinulo slovenské národné hnutie, ktorého ideológom bol učiteľ, neskôr novinár Ľudovít Štúr.

Bývalé evanjelické lýceum, predtým gymnázium v Bratislave. Postavili ho r. 1783. Učiteľom tu bol aj Ľudovít Štúr, ktorý tu rozvinul slovenské národné hnutie.
Bývalé evanjelické lýceum, predtým gymnázium v Bratislave. Postavili ho r. 1783. Učiteľom tu bol aj Ľudovít Štúr, ktorý tu rozvinul slovenské národné hnutie. 
Skryť Zatvoriť reklamu