Roman Kebísek
Štúr odmietal osvietenstvo a Západ, chcel víťazstvo Krista a Slovanov
Ak by sa podľa Štúra Západ úplne vzdal kresťanstva, „svätou povinnosťou“ Slovanstva by bolo prinavrátiť ho.

Sem vraj treba napísať niečo o blogoch. Ale načo, keď ich možno rovno čítať. Zoznam autorových rubrík: Hammel a rok 1968, Novelistka Ivanková, Krasko a Groeblová, Fenomén Timrava, Janko Kráľ: Kríž versus meč, Štúr a slovenské dejiny, Bajza a nová slovenská beletria, Kto bol Jánošík, Barokové verše pre Révayovú, Slovenskí učitelia na galejach; 1675/6, Pilárik a Eva Széchy, Slovenská baroková inteligencia, Kompánek a jeho znakový výtvarný jazyk, Poprava maliarky Skuteckej-Karvašovej, Bottov Jánošík nebol Juraj, Němcová na Slovensku, Ostrolúckej predkovia, Povstalec Šulek, prastrýko Štefánika, Obrana slovenskej šľachty r. 1728, Monsterprocesy s evanjelikmi, Užhorodčanka Magda Mandelová, Ruska Achmatovová, Gogh kreslil trstinou, Dostojevskij: Rusko zachráni Európu, Básnik Lermontov, Byron, Maliarka Le Brun, Doležal, Slovensko a šoa, A ďalšie, Nová poézia Dickinsonovej, A iné

Ak by sa podľa Štúra Západ úplne vzdal kresťanstva, „svätou povinnosťou“ Slovanstva by bolo prinavrátiť ho.

Do roku 1842 písal Ľudovít Štúr po česky. V roku 1843 už prešiel na slovenčinu.

Štúr nedostal po revolúcii 1848/9 od rakúskej vlády žiadnu ponuku pri správe krajiny – pre slová na Slovanskom zjazde.

Vyšla slovenská verzia prvej monografie o Štúrovi z r. 1913, ktorú vydala v Paríži po francúzsky Slovenka Turcerová.

Podľa Štúra zakliatie v rozprávkach Slovanov má hlbší zmysel – prejavuje sa vraj v ich dejinách.

Keď Rakúsko odmietlo vyčleniť Slovensko z Uhorska, Štúr navrhol, aby sa všetci Slovania pripojili k Rusku.

Kancelár Metternich súhlasil r. 1845 s tým, aby Štúr vydával politické noviny v slovenčine.

Školský inšpektor Zay r. 1840 vyhlásil, že Slovákov treba maďarčiť. Učiteľovi Štúrovi odporučil, aby odišiel z Uhorska.

Štúrova filozofia o úlohe Slovanov vo svete, Štúr na Slovanskom zjazde v Prahe, jeho spis Slovanstvo a svet budúcnosti.

Česká učiteľka Rajská prišla do Bratislavy pozrieť Štúra v sobotu 22. mája 1841 večer. Odišla v nedeľu večer.

Po Ľudovítovi Štúrovi sa zachoval jediný fotografický portrét.

Povstanie bolo 18.-28. septembra 1848. Potom prišli len výpravy slovenských dobrovoľníkov pod rakúskym velením.

Štúr učil na lyceálnej katedre bez platu. Zarábal si súkromnými hodinami. Pre katedru sa robili aj zbierky.

Štúr r. 1840 uverejnil báseň, ako mu Pospíšilová „vznietila v srdci plameň“, a r. 1841 báseň, aby na neho zabudla.