Roman Kebísek
Štúr chcel r. 1851 prednášať politické vedy v Srbsku, napísal proruský spis
Keď Rakúsko odmietlo vyčleniť Slovensko z Uhorska, Štúr navrhol, aby sa všetci Slovania pripojili k Rusku.
Sem vraj treba napísať niečo o blogoch. Ale načo, keď ich možno rovno čítať. Zoznam autorových rubrík: Malevičov štvorec, Ruska Achmatovová, Prečo sa Gogh zmrzačil, Gauguin a prekonanie impresionizmu, Dostojevskij: Rusko zachráni Európu, Nová poézia Dickinsonovej, Básnik Lermontov, Byron pil z lebky, Maliar Kompánek, Hammel a rok 1968, Maliarka Skutecká-Karvašová, Užhorodčanka Magda Mandelová, Ivankovej novely, Krasko a Groeblová, Fenomén Timrava, Herečka Kutlíková, Bottov Jánošík nebol Juraj, Němcová na Slovensku, Ostrolúckej predkovia, Janko Kráľ, Štúr a slovenské dejiny, Bajza a nová slovenská beletria, Šramko a Potocká, Smrť Krmana vo väzení, Obrana slovenskej šľachty r. 1728, Barokové verše pre Révayovú, Zimmermannová a Prešovské jatky, Umučenie Radvanského r. 1687, Slovenský barokový dramatik Ladiver, Učiteľ Steller na galejach v r. 1675/6, Smrť slovenského galejníka Mazaria, Pilárik – spisovateľ zo 17. storočia, Trenčianka Ilešháziová, Perzekúcia evanjelikov za Leopolda I., Maliarka Le Brun, Sprejer Fin Dac v Bratislave, Doležal, Bel, Slovensko a šoa, A ďalšie
Keď Rakúsko odmietlo vyčleniť Slovensko z Uhorska, Štúr navrhol, aby sa všetci Slovania pripojili k Rusku.
Kancelár Metternich súhlasil r. 1845 s tým, aby Štúr vydával politické noviny v slovenčine.
Školský inšpektor Zay r. 1840 vyhlásil, že Slovákov treba maďarčiť. Učiteľovi Štúrovi odporučil, aby odišiel z Uhorska.
Štúrova filozofia o úlohe Slovanov vo svete, Štúr na Slovanskom zjazde v Prahe, jeho spis Slovanstvo a svet budúcnosti.
Česká učiteľka Rajská prišla do Bratislavy pozrieť Štúra v sobotu 22. mája 1841 večer. Odišla v nedeľu večer.
Po Ľudovítovi Štúrovi sa zachoval jediný fotografický portrét.
Štúr chcel r. 1842 noviny v češtine, no r. 1843 zmenil názor – noviny už chcel v slovenčine. Čo sa medzitým stalo?
Štúr učil na lyceálnej katedre bez platu. Zarábal si súkromnými hodinami. Pre katedru sa robili aj zbierky.
Štúr r. 1840 uverejnil báseň, ako mu Pospíšilová „vznietila v srdci plameň“, a r. 1841 báseň, aby na neho zabudla.
Slovenský novinár Ľudovít Štúr bol od novembra 1847 poslancom uhorského snemu.