.
Botto prenajímal izbu slovenským študentom v Banskej Bystrici
Slovenský básnik Ján Botto bol občianskym povolaním zememerač. Rodinu nemal, r. 1880 žil už nejaký čas v prenajatom byte v Banskej Bystrici. Na jeseň 1880 začal jednu izbu poskytovať slovenským študentom z evanjelického gymnázia na čítanie slovenských novín, kníh, či debaty o ich vlastných literárnych prácach. Ľudovít Pauliny-Tóth, ktorý študoval od roku 1880 na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu, v liste z 19. októbra 1880 svojmu švagrovi Matúšovi Dulovi napísal:
My sme si založili tuná slovenskí študenti evanjelického gymnázia slovenský spolok, ku ktorému nám pomáhajú páni niektorí, pán Hodža, ev. farár v Radvani, pán Hanzlík, pán profesor Kmeť a pán inžinier Botto nám možno na zimu požičia izbu, do ktorej sa schodiť budeme, tam budeme čítať noviny a iné slovenské spisy, rečniť, práce donášať atď. V tom spolku nás je 14.
.
U Botta sa študenti samovzdelávali v slovenčine
Andrej Buday, ktorý pomáhal Jánovi Bottovi pri prepisovaní rukopisov pre jeho knižku veršov, v spomienkach v Slovenských pohľadoch r. 1900 o básnikovom byte napísal:
Mal tri izby na poschodí – vo dvore; ale len v prostrednej býval, zadná slúžila mu za knihovňu a iný sklad; predná bola zväčša prázdna, polotmavá izba. Táto predná, polotmavá izba stala sa v roku 1880-81 pamätnou. Tu schádzala sa slovenská študujúca mládež z ev. gymnázia, kde rečnili, spievali a v slovenčine cvičili sa mladíci.
.
Jedného študenta za schôdzky u Botta vyhodili zo školy
Ako Andrej Buday v Slovenských pohľadoch z r. 1900 ďalej napísal, jedného žiaka evanjelického gymnázia za schôdzky u Jána Botta vyhodili zo školy:
(...) Ale netrvalo to dlho, prišla zrada, mladíci začali byť prenasledovaní, i samému Bottovi hrozili žalárom. Nebolo konca-kraja preháňaniu ešte nedospelých mladíkov po súdoch, konečne jedného vyhodili zo školy, ostatných nechali pod prísnym dozorom.
.
Uhorský minister vnútra: Botto šíri protištátne myšlienky
To, že Ján Botto poskytoval izbu slovenským študentom, sa dostalo ako protištátny čin až uhorskému ministerskému predsedovi a ministrovi vnútra Kálmánovi Tiszovi. Ten 4. mája 1881 županovi Zvolenskej župy Antonovi Radvanskému, sídliacemu v B. Bystrici, napísal (preklad Cyril Kraus):
Podľa našich vedomostí banskobystrický obyvateľ, zememerač Ján Botto napomáha rozširovaniu protištátnych panslavistických myšlienok, zvlášť tak činí medzi študujúcou mládežou vo vašom meste. Preto žiadam vašu veľkomožnosť, aby ste pozorne a starostlivo dali vyšetriť správanie tohto zememerača. O získaných poznatkoch mi hneď osobne podajte správu.
.
Nariadili trestné stíhanie Botta
Ján Botto však medzitým 28. apríla 1881 nečakane zomrel. Anton Radvanský 12. mája 1881 v odpovedi Kálmánovi Tiszovi uviedol, že ešte pred básnikovou smrťou bolo proti nemu nariadené trestné stíhanie za protištátnu činnosť. Z hlásenia župana Radvanského ministerskému predsedovi Tiszovi:
Mám tú česť – na vaše nariadenie – vo veci protištátnej činnosti banskobystrického obyvateľa, zememerača Jána Botta podať toto oznámenie. Mal som už na stole udanie, že zememerač Ján Botto rozširuje protištátne panslavistické myšlienky, menovite medzi študujúcou mládežou päťtriedneho evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Zhromažďoval ich vo vlastnom byte, povzbudzoval v panslávskej činnosti, a teda poštvával ich a robil medzi nimi protištátnu propagandu. Miestna cirkevná vrchnosť a predstavenstvo gymnázia už vykonali medzi študentmi vyšetrovanie, v dôsledku ktorého jedného žiaka vylúčili zo štúdií a ďalších potrestali primerane k ich previneniu. Po predbežnom vyšetrení cirkevnou vrchnosťou nariadil som podľa kráľovských zákonov súdnej sedrii trestné stíhanie zememerača Jána Botta. Predvolanie už bolo expedované, keď spomínaný zememerač pred dvoma týždňami nečakane zomrel.
.
Krasko ako dieťa spal na posteli, na ktorej zomrel stíhaný Botto
História postele, na ktorej zomrel Ján Botto, mala svoje nečakané pokračovanie. Spával na nej ako dieťa neskorší slovenský básnik Ivan Krasko, čo bol mimochodom jeho pseudonym - vlastným menom sa volal tiež Ján Botto. Obaja Jánovia Bottovci boli vzdialení príbuzní. V Kraskovej pozostalosti sa našla táto poznámka:
(...) snil som o básnictve na Vyšnom Skálniku, v izbe, ktorá bola zariadená nábytkom môjho príbuzného, básnika Jána Botta, autora poémy Smrť Jánošíkova. Pri svojich návštevách u príbuzných v rodisku básnika Jána Botta na Vyšnom Skálniku i spával som na pohovke, na ktorej v B. Bystrici spával on a na ktorej tam aj zomrel.
.
Viac: Ján Botto, život s dielo v dokumentoch (spracoval C. Kraus), 1994; A. Budaj: Rozpomienky, 1900; Jozef Gutkaiss: Anton Radvanský; J. Botto: Smrť Jánošíka, 1862
