
ŠULEK A KOLÉNIOVÁ:
Ľudovít Šulek a Anna Koléniová sa bližšie spoznali r. 1842 pri nacvičovaní divadelnej hry o Móricovi Beňovskom, v ktorej obidvaja hrali. Hru predstavili na Myjave, kde Koléniová bývala so svojou matkou, vdovou po evanjelickom farárovi Samuelovi Kolénim, staršou sestrou a bratom. Divadelný súbor bol ochotnícky, jeho zakladateľom bol učiteľ zo Sobotišťa Samuel Jurkovič. Ľudovít Šulek bol synom sobotištského evanjelického farára. V čase účinkovania s ochotníkmi študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Jeho učiteľom bol Ľudovít Štúr. V r. 1842 mal Ľudovít Šulek 20 rokov, Anna Koléniová 15.
"ANIČKA MOJA MILÁ":
Mladučká Anna Koléniová inšpirovala Ľudovíta Šuleka k sérii veršov, ktoré zostali po jeho predčasnej smrti v rukopise. Úryvok:
(...) Anička, duša má milá,
ty si mi hviezda na púšti nesklamná,
tys´ moja ochranná víla -
pokým obraz tvoj nosím v srdci mojom,
dotiaľ žiť budem s najväčším pokojom
v hocakej koľaji lósov;
(...) a svet mi tvoríš úžasov.
(...)
ŠULEKOVA PREDČASNÁ SMRŤ:
Ľudovít Šulek sa stal kaplánom v Hlbokom, kde bol evanjelickým farárom Jozef Hurban. V apríli 1848, po prijatí série zákonov uhorským snemom, ktoré umožnili slobodu zhromažďovania, či slova, na ľudovom zhromaždení v neďalekej Brezovej pod Bradlom prijali pod vodcovstvom Hurbana ako ľudového tribúna sériu požiadaviek, s ktorými išiel Ľudovít Šulek ako vyslanec do Nitry ako sídla župy. Brezovské zhromaždenie žiadalo aj zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka vo vymedzených oblastiach. V Nitre sa však týmito požiadavkami nezaoberali, naopak, Šuleka zatkli, umiestnili do väzenia v Komárne, kde v júni 1849 zomrel bez súdu, údajne na chorobu.
ŠULEK BOL PRASTRÝKO ŠTEFÁNIKA:
Ľudovít Šulek pochádzal z viacerých súrodencov. Jeho sestra Ľudovíta bola starou matkou Milana Štefánika, spoluzakladateľa Československa. Druhým známym Štefánikovým prastrýkom bol Ľudovítov mladší brat Viliam Šulek, popravený štatariálnym súdom v októbri 1848 ako účastník slovenského povstania vedeného Jozefom Hurbanom. Pokiaľ ide o Mórica Beňovského, jeho manželku Zuzanu pochovával beckovský evanjelický farár Pavol Hurban, otec Jozefa M. Hurbana. Ochotnícka herečka Anna Koléniová bola dcérou slávnejšej matky s rovnakým menom, ktorá poskytla svoj dom na Myjave v septembri 1848 vodcom slovenského povstania Jozefovi Hurbanovi, Ľudovítovi Štúrovi a ďalším ako ich sídlo. Dnes sa v dome nachádza Múzeum Slovenských národných rád.
LITERATÚRA:
Keby si počul všetky tie víchrice, 1966; M. Dohnány: História povstania slovenského, 1850; Múzeum SNR