.
Doležalova gramatika pre Čechov i Slovákov
Evanjelik Pavol Doležal sa narodil v Skalici, teológiu vyštudoval na univerzite vo Wittenbergu v Nemecku. V roku 1737 sa ako učiteľ usadil v Bratislave, kde postupne začal spolupracovať s učencom Matejom Belom. Doležal síce odišiel r. 1743 do Zemianskeho Podhradia a r. 1746 do Necpál, no kontakty medzi oboma mužmi sa neprerušili. V r. 1746 spoločne v Bratislave vydali latinsky písanú gramatiku spoločného spisovného jazyka Čechov Slovákov Grammatica Slavico-Bohemica. Vlastné gramatické dielo zostavil Doležal, predhovor k nemu napísal Bel. Učebnica bola určená nielen Slovákom, ale aj Čechom. Bel v predhovore o Doležalovi napísal (preklad Juraj Pavelek): „On prvý zo Slovákov s veľkou usilovnosťou zostavil gramatiku, ktorú ani sami Česi, ako dúfame, neodmietnu.“
.
Doležalov slovenský variant spoločného spisovného jazyka
Pavol Doležal bol inovatívny. Jeho kniha nie je gramatikou čistej češtiny, vniesol do nej aj slovenské výrazy, ktoré hodnotil ako variantné, teda nie chybné. Tým zároveň uznal na úrovni spisovnosti fakt existencie slovenskej jazykovej osobitosti. Jazykovedec Eugen Jóna o ňom napísal: „Takto P. Doležal zachytil mnoho slovenských slov a foriem (okrem gramatiky aj v iných učebniciach, slovníčkoch). V tomto zmysle možno chápať Doležalovu knihu ako prvú slovenskú gramatiku.“ Doležal pripojil ku gramatike aj slovenské príslovia, ktoré jednak sám zozbieral, jednak prevzal od Daniela Sinapia, ktorý vydal r. 1678 s latinskými citátmi aj prvú zbierku slovenského múdroslovia pod názvom Nový trh latinsko-slovenský.
.
Doležal musel odísť z Podhradia i Necpál – nedodržiaval rekatolizačné zákony
Pavol Doležal žil v dobe najprísnejšej rekatolizácie. V r. 1681 prijal uhorský snem v Šoprone tzv. artikuly, na základe ktorých mohli mať evanjelici bohoslužby len na dvoch miestach vo väčšine žúp na Slovensku. Svojho evanjelického kňaza mohla mať síce aj šľachta, ten však nemohol vykonávať žiadne úkony mimo šľachtickej rodiny. Pavla Doležala ordinovali za evanjelického kňaza r. 1744, keď ho do Zemianskeho Podhradia povolal za svojho rodinného kňaza zeman Alexius Príleský. Doležal však plnil svoju kňazskú povinnosť aj medzi poddanými, čo bolo zakázané, za čo ho úrady potrestali a musel duchovnú službu u Príleských ukončiť. Doležal odišiel r. 1746 za farára do Necpál, kde bol jeden z dvoch evanjelických kostolov v Turci, no aj tu vykonával kňazské povolanie i mimo svojho pôsobiska, za čo dostal opäť trest a musel svoje miesto evanjelického farára opustiť. Povyšoval tak svedomie človeka nad šikanovanie evanjelikov úradmi.
.
Doležal vytvoril prvý slovenský obrázkový šlabikár
Pedagóg Pavol Doležal ako znalec detskej duše zostavil aj prvý slovenský obrázkový šlabikár, ktorému dal názov Sama učící abeceda. Poznávanie písmen spájal so skutočným svetom detí, s predmetmi, ktoré poznali. Napr. k písmenu O priradil obrázok oka, k písmenu R obrázok ryby a pod. K tomu potom pridal veršíky, ktoré boli zábavné, či obsahovali istý postreh zo života (napr. 1. Ucho, které mnoho slyší, mnohé v umění převýší. 2. Oko jestli pilné v čtení, sprostáka múdrým učiní.). Spájanie písmen s konkrétnymi slovami Doležal uprednostňoval pred učením abecedy vtedy zaužívaným memorovaním písmen „á-bé-cé-dé-é-ef..“, čo nebolo naviazané na realitu detského života. Historik Vladislav Ružička o tom napísal: „Doležalova Sama učící abeceda je u nás na Slovensku v pol. 18. stor. svojou novosťou a didaktickým pokrokom ojedinelý jav v dejinách slovenskej pedagogiky.“
.
Viac:
P. Doležal: Grammatica Slavico-Bohemica, M. Bel: Predhovor, Slovenská reč, 1984, E. Jóna: Pavel Doležal a jeho Gramatika, Slovenská reč, 1978; R. Brtáň: Pedagóg a spisovateľ Pavel Doležal, 1978; V. Ružička: Dejiny slovenského šlabikára, 1966; Na začiatku utvárania základov chápania novodobého slovenského jazyka bol Sinapius
