.
McGough: Says his name is Jesus
V jednej časti televízneho programu Nedeľná chvíľka poézie z roku 1968 zaspieval Pavol Hammel ním zhudobnenú báseň predstaviteľa tzv. liverpoolskej scény Rogera McGougha v slovenskom preklade Jána Buzássyho. Báseň McGougha má názov Three rusty nails (Tri hrdzavé klince):
Mother, there's a strange man/ Waiting at the door/ With a familiar sort of face/ You feel you've seen before.// Says his name is Jesus/ Can we spare a couple of bob/ Says he's been made redundant/ And now can't find a job.// Yes I think he is a foreigner/ Egyptian or a Jew/ Oh aye, and that reminds me/ He'd like some water too.// Well shall I give him what he wants/ Or send him on his way?/ O.K. I'll give him 5p/ Say that's all we've got today.// And I'll forget about the water/ I suppose it's a bit unfair/ But honest, he's filthy dirty/ All beard and straggly hair.// Mother, he asked about the water/ I said the tank had burst/ Anyway I gave him the coppers/ That seemed to quench his thirst.// He said it was little things like that/ That kept him on the rails/ Then he gave me his/ autographed picture/ And these three rusty nails.
.
Hammel r. 1968: Hovorí, že sa volá Kristus
Text Hammelovej piesne z r. 1968, čiže slovenský preklad Jána Buzássyho:
Mama, akýsi cudzí chlap tu stojí za dverami./ Má čudný ksicht, lež vidí sa mi známy./ Hovorí, že sa volá Kristus/ a či mu môžeme dať prachy./ Vraj sa mu pomíňali zázraky,/ je z toho celý plachý, iste to bude cudzinec./ Egypťan a možno Žid/ a aby som nezabudol, / pýta aj čosi piť./ Tak neviem, mám mu dať, čo žiada,/ alebo povedať mu, nech sa berie./ No dobre, dám mu teda šesták,/ nemôžme kvôli nemu pustiť perie,/ o pijatike budem radšej ticho./ Samému sa mi to málo páči,/ ale je fakt až desne zváľaný/ a ktovie, kde sa vláčil./ Mama, on zase pýta vodu./ Šlohli nám pohár, vravím, nech to pustí z hlavy./ Pre istotu mu dám ten šesták,/ už naň bol celý žhavý,/ vraví, že také drobné dary/ ho držia nad hladinou/ a dáva mi s vlastnou podpísanou fotkou/ zvyšky troch zhrdzavených klinov.
.
Hammel r. 1971: Hovorí, že zabudol si meno
V r. 1971 Pavol Hammel vydal na platni mierne upravenú verziu ním zhudobneného prekladu básne McGougha. Z textu vynechal Krista a tri hrdzavé kliny nahradil zlatou mincou. Niektoré slangové výrazy vymenil za spisovné. Text z r. 1971:
Mama, akýsi cudzí chlap tu stojí za dverami./ Má čudnú tvár, lež vidí sa mi známa./ Hovorí, že zabudol si meno/ a adresu svoju tiež./ Vraj sa mu pomíňali zázraky,/ je z toho celý plachý,/ iste to bude cudzinec./ Z raja a či z pekla/ a aby som nezabudol,/ pýta aj čosi piť./ Tak neviem, mám mu dať, čo žiada,/ alebo povedať mu, nech sa berie./ No dobre, dám mu teda šesták,/ Neviem, či mám byť k nemu dobrý,/ o pijatike budem radšej ticho./ Samému sa mi to málo páči,/ no zdá sa mi veľmi smutný/ a ktovie, kto to vlastne je./ Mama, on zase pýta vodu./ Nemáme pohár, vravím, nech to pustí z hlavy./ Pre istotu mu dám ten šesták,/ už sa naň strašne tešil,/ vraví, že také drobné dary/ ho držia nad hladinou/ a dáva mi s vlastnou podpísanou fotkou/ aj veľkú mincu čistého zlata.
